John Stuart Mill - O slobode

John Stuart Mill (1806 – 1873) patril medzi najvzdelanejších mužov slávnej viktoriánskej epochy v Anglicku. Bol vyslúžilým vrchným úradníkom Východoindickej spoločnosti, v tom čase už vlastne žijúci klasik utilitaristickej filozofie, vplyvný politický komentátor (na krátky čas dokonca aj člen Dolnej snemovne parlamentu) a moralista. Už od svojich 17-tich rokov uverejňoval v tlači články na politické témy. Hoci je z dejín filozofie známy najmä svojím príspevkom k logike (Systém logiky, 1843), prevažná časť jeho spisov sa týka rozličných oblastí spoločenského života: ekonómie, politiky, etiky. Jeho názory sa utvárali jednak pod silným vplyvom benthamovskej školy, reprezentovanej v mimoriadne intenzívnom programe domácej výchovy otcom Jamesom Millom, jednak v komunikácii so súčasníkmi D. Ricardom, T. Carlylom, A. de Tocquevillom, S. T. Coleridgom, A. Comtom alebo dielom von Humboldta. Medzi klasikov sociálnej, resp. politickej filozofie sa zaradil predovšetkým dvoma spismi: O slobode (1859) a Úvahy o zastupiteľskej vláde (1861). Z ďalších jeho prác treba spomenúť: Princípy politickej ekonómie a niektoré ich aplikácie do sociálnej filozofie (1848), Úvahy o parlamentnej reforme (1859), Auguste Comte a pozitivizmus (1865), Poddanstvo žien (1869) a posmrtne vydané Tri eseje o náboženstve (1873) a Kapitoly o socializme (1879). Svoju modifikáciu utilitaristickej etiky podal v diele Utilitarizmus (1861). Obraz o jeho (neakademickej) životnej dráhe dokresľuje vlastná Autobiografia (1873).