Prednášky z Úvodu do štúdia a dejín sociálnej práce

Korene SP sú v počiatkoch ľudstva. Už Starý a Nový zákon opisuje potrebu starostlivosti o chudobných a trpiacich (Bazil Veľký, sv.Augustín a sv.Tomáš Akvinský). Boh vyzýva k láske k blížnemu – nasýtenie hladných, napojenie smädných, pomoci chudobným a trpiacim, chorým a väzneným. Každý človek má rovnakú hodnotu pred Bohom – výzva kresťanskej činnosti. Dobročinnosť cirkvi začala počas bohoslužieb. Vznikali kresťanské pokladnice – každý podľa svojich možností dával prostriedky, ktoré sa potom rozdeľovali núdznym, chorým, väzneným, vdovám, starcom, sirotám, pozostalým na pohreb (náznak prvých sociálnych dávok). Peniaze na tieto účely museli byť zo statočnej práce. Kresťania zaviedli pravidlo – kto nepracuje, nech neje.

Medzi pokračovateľov patrí : Matka Tereza (misionárky lásky – starajú sa o najbiednejších iných náboženstiev v indických slamoch), Ján Pavol II (encikliky na riešenie sociálnych problémov), fráter Roger.

Historický priebeh sociálnej starostlivosti o núdznych v prvých storočiach po Kristovi (1.-5. stor.); v stredoveku (6. – 13. stor.); v novoveku (14.-16. stor.); v dobe absolutizmu a osvietenstva (17.-18. stor.); v dobe industrializácie (18. – 19. stor.); v postindustriálnej spoločnosti (od 20. stor.) –kedy bol 1x použitý pojem sociálna práca na označenie programu „ Cech sociálnej práce“. ..

Rozdelenie SP po roku 1989 : podľa obsahu - všeobecné (kresťanstvo) skúmajú historický prechod od jednoduchších foriem soc. starostlivosti, soc. inštitúcií, soc. zabezpečenia a soc. práce, soc. teórie k vyšším formám celkovo.
- národné (štát, krajina) - skúmajú historický prechod od jednoduchších foriem soc. starostlivosti, soc. inštitúcií, soc. zabezpečenia a soc. práce, soc. teórie k vyšším formám v určitej krajine.

...