Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 301   projektov
0 nových

Dejiny slovenskej literatúry 3 - vypracované otázky

«»
Prípona
.docx
Typ
prednášky
Stiahnuté
0 x
Veľkosť
0,1 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
47356
Posledná úprava
09.07.2018
Zobrazené
106 x
Autor:
Matt
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
Počas 1. svetovej vojny literatúra obsahovala odmietavý postoj voči vojne, protimonarchistické nálady, reakcie na revolučné udalosti. Starší autori prestávali tvoriť: Jesenský bol na fronte, Tajovský- ?, Vajanský v r. 1916 zomrel, Hviezdoslav zomrel v r. 1929? . Vojnu najvýraznejšie reflektovali prechodní autori Rázus a Krčméry, noví mladí prozaici prinášali nové témy- cudzokrajné, exotické motívy
1918- koniec 1. svetovej vojny, vznik Československej republiky, národné oslobodenie
prelom 30tych rokov- svetová hospodárska kríza, 1933- v Nemeckú nástup fašizmus, ktorý ohrozoval slobodný rozvoj národov. Ľavica v ČSR- hnutie Ľudového frontu (Novomeský, Poničan, Kráľ, Clementis)- obrana slobody, demokracie a kultúry. V protifašistickom odboji zohrali významnú úlohu DAVisti, najmä básnik a publicista Laco Novomeský. V r. 1936 vznikol v Trenčianskych Tepliciach Prvý kongres spisovateľov- bola to jednota slov. spisovateľov v obrane slobody a veľkých ideálov ľudstva pred fašistami.
1939-1945- Slovenský štát- fašistický režim, ktorý ovplyvňoval aj literatúru, ale hlavný lit. prúd zostával v kontinuite s demokratickými a humanistickými tradíciami národnej literatúry. Nesúhlas s dobou autori vyjadrovali prostr. alegórií a symbolov, ilegálnej odbojovej tlače či nezverejňovanej tvorby.
Počas SNP (nie PO?)- kvalitatívne nová spoločenská a teda aj literárna situácia

Kľúčové slová:

dejiny slovenskej literatúry 3

medzivojnové obdobie

krčméry

ivan horvát

martin rázus



Obsah:
  • 1. „Mimoliterárna" podmienenosť literárneho procesu v rokoch 1918 - 1945 (novosť spoločensko-politickej a kultúrnej situácie po vzniku ČSR, kultúrne ustanovizne a inštitúcie, rozvoj vied, noviny a časopisy, rozvoj divadelníctva...). Periodizácia. Generačná diferencovanosť medzivojnovej literatúry ako jeden z predpokladov jej umeleckej mnohotvárnosti. „Otváranie okien do Európy" ¬- kontakty slovenskej literatúry so svetovým (európskym) umením. Podnety európskych umeleckých avantgárd (futurizmus, dadaizmus, expresionizmus, poetizmus, konštruktivizmus, surrealizmus atď.).
    2. Poetologické koncepty, typologické členenie slovenskej medzivojnovej poézie.
    3. Tvorba predstaviteľov básnickej medzigenerácie (Š. Krčméry, M. Rázus).
    4. Neosymbolistická orientácia v slovenskej poézii 20. - 40. rokov - noetika a poetika novosymbolizmu, predstavitelia (E. B. Lukáč, J. Smrek, V. Beniak a i.).
    5. Vitalizmus a civilizmus v poézii medzivojnového obdobia ¬- prejavy v koncepcii, tematike, výrazových prostriedkoch a „mentalite" poézie (J. Smrek, L. Novomeský).
    6. Vplyv českého poetizmu na slovenskú poéziu (L. Novomeský, J. Smrek, V. Beniak, F. Kráľ).
    7. Myšlienkové, poetologické a umelecké aspekty tvorby davistov.
    8. Poézia katolíckej moderny v kontexte medzivojnovej poézie, hlavní predstavitelia (R. Dilong, A. Žarnov, J. Silan a ďalší).
    9. Surrealizmus a nadrealizmus v slovenskej poézii - genéza hnutia, jeho domáce špecifiká, umelecké ciele surrealistickej iniciatívy, vzťah k francúzskemu surrealizmu a k domácej literárnej tradícii, noetika a poetika, fázy (experimentálna a vrcholiaca), predstavitelia a prejavy (obsahové i formálno-organizačné) nadrealistického avantgardizmu, kolektívne publikačné aktivity nadrealistov, vývinová hodnota hnutia (R. Fabry, V. Reisel, Š. Žáry, P. Bunčák, J. Brezina, J. Rak, J. Lenko).
    10. Slovenské poetky medzivojnového obdobia (M. Haľamová, H. Fiebigová, S. Manicová a i.).
    11. Ruralistická poézia, jej hodnotová orientácia (a tematická prezentácia), poetika a predstavitelia (Ľ. Ondrejov, J. Nižnánsky, F. Hečko).
    12. Moderná próza a realizmus v kontexte medzivojnovej literatúry. Umelecké alternatívy realizmu (J. Jesenský, L. Nádaši-Jégé, M. Rázus). Lyrizmus ako príznakový parameter modernej prózy, vývinové podoby prozaického lyrizmu.
    13. Vplyv inonárodných literatúr na slovenskú medzivojnovú prózu. Príznaky expresionizmu v próze: J. Hrušovský, I. Horváth, T. J. Gašpar (vojnové a exotické motívy), G. Vámoš (naturalistické výjavy), J. Cíger-Hronský, M. Urban (domáce inšpirácie), P. Jilemnický.
    14. Prozaická tvorba M. Urbana a J. Cígera-Hronského.
    15. Modely sociálnej prózy: P. Jilemnický, F. Kráľ (socialisticko-realistická literatúra).
    16. Próza naturizmu - noetika, poetika (Ľ. Ondrejov, D. Chrobák, M. Figuli, F. Švantner).
    17. Historicko-dobrodružná próza (Jozef Nižnánsky). Osobitý typ humoristickej prózy (Zuzka Zguriška, Elo Šándor).
    18. Dielo básnikov sujetu (D. Tatarka, P. Karvaš, J. Červeň, J. Barč-Ivan).
    19. Vývin drámy v medzivojnovom období (I. Stodola, J. Barč-Ivan a P. Zvon. Rozvoj profesionálneho divadelníctva.
    20. Literárna veda medzi dvoma vojnami - hlavné metodologické tendencie, predstavitelia (Š. Krčméry, J. Škultéry, A. Mráz, M. Pišút, M. Chorváth, J. Felix, A. Matuška, M. Bakoš, M. Považan).

Zdroje:
  • Viliam Marčok a kolektív: Dejiny slovenskej literatúry III.
  • Stanislav Šmatlák: Dejiny slovenskej literatúry II