Rímska architektúra

Antický Rím tvorí základ európskeho umenia a kultúry i iných disciplín (politika, spoločnosť, právo...).
Špecifickosť dosiahol svojou transformačnou silou, ktorá sa prejavovala čerpaním z heterogénnych
zdrojov, pričom prijaté pretváral v niečo nové. Tehlu vývoja položil v praktickej i teoretickej oblasti.
- spisy gréckych autorov: Helanikos z Lesbu (5. storočie pnl.); Polybios (2. storočie pnl.) - Všeobecné
dejiny; Poseidónius (2. - 1. storočie pnl.) - dielo stratené; Stravon (1. storočie pnl.) - dielo stratené.
- rímske pramene: nápisy pripomínajúce rôzne udalosti, kalendáre vedené kňazmi, kalendáre súvisiace s
verejnou správou, zoznamy triumfov, záznamy a datácia konzulov, anály (spisy typu kroniky)
Spisy rímskych autorov: Publius Mucius Scaevola - 80-zväzková kronika o prehľade rímskych dejín; Neus
Nevius - spisy o púnskej vojne; Vergílius - Aeneas; Kvintus Fabius - Letopisy; Caesar - memoáre: Zápisky o
vojne v Galii, Zápisky o občianskej vojne; Marcus Tulius Cicero (1 storočie pnl.) - Reči, Listy, Pojednania;
Titus Livius (1. storočie pnl - 1. storočie nl.) - Dejiny od založenia Ríma (okolo 140 kníh); Dionýzos z
Halikarnasu - Rímske starožitnosti; Josefus Flavius (židovský autor) - Židovská vojna v Jeruzaleme; Tacitus
- Rozhovor o rečníkoch, Germánia, Anales (dejiny Ríma od smrti Augusta po smrť Domiciána)
- nálezy a technika: dopĺňajú autentické historické pramene a spolu s nimi tvoria moderné dejiny Ríma