Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 033   projektov
0 nových

Prenos látky medzi zložkami bezmála dotykových dvojhviezd

«»
Prípona
.doc
Typ
diplomová práca
Stiahnuté
1 x
Veľkosť
1,5 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
14050
Posledná úprava
20.05.2022
Zobrazené
1 499 x
Autor:
anickat
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
Úvod

V tejto diplomovej práci som študovala dlhodobé ako aj krátkodobé zmeny orbitálnych periód bezmála dotykových dvojhviezd.
Skupinu bezmála dotykových dvojhviezd definoval J.S. Shaw v roku 1990 (Shaw 1990, 1994). V roku 1990 mala táto skupina dvojhviezd 40 členov a v roku 1994 ich počet narástol na 130. Počet však neustále narastá, ale môžu tu byť zaradené aj dvojhviezdy, ktoré tu v skutočnosti nepatria.
V prvej kapitole som zhrnula základné poznatky o premenných dvojhviezdach a ich delenie do jednotlivých skupín. V časti 1.2 je popísaná Rocheova geometria, ktorá úzko súvisí s prenosom látky a s evolúciou dvojhviezd. Druhá kapitola je venovaná bezmála dotykovým dvojhviezdam, ich základným fyzikálnym vlastnostiam ako aj ich deleniu. V tretej kapitole sú podrobne popísané skutočné aj zdanlivé zmeny orbitálnych periód ako aj charakteristika (O-C) diagramu.
Samotné štúdium dlhodobých a krátkodobých zmien orbitálnych periód bezmála dotykových dvojhviezd je opísané v poslednej štvrtej kapitole. V tejto časti sú zhrnuté jednotlivé výsledky, ktoré som dostala analýzou (O-C) diagramov 109 bezmála dotykových dvojhviezd. Ako hlavný nástroj tejto analýzy som použila lineárnu váhovanú regresiu.
Diplomovú prácu dopĺňa príloha, ktorá obsahuje všetky zostrojené (O-C) diagramy študovaných bezmála dotykových dvojhviezd.

1 Dvojhviezdy

Dvojhviezdy (viacnásobné systémy) sú sústavy dvoch (viacerých) hviezd, ktoré vplyvom vzájomného gravitačného pôsobenia obiehajú po eliptických dráhach okolo spoločného ťažiska. Dvojhviezdy delíme na optické a fyzické. Fyzické vznikli z toho istého molekulového mraku a tvoria skutočný fyzický pár, pri optických sa nám len zdá, že spolu nejako súvisia. Systémy hviezd nemusia byť zákonite len dvojhviezdne. Existuje mnoho viacnásobných systémov, ktorých podmnožinu tvoria dvojhviezdy.
Z pozorovacieho hľadiska delíme dvojhviezdy na:
1. Optické dvojhviezdy: Sú len náhodným premietnutím dvoch hviezd, ktoré majú malú uhlovú vzdialenosť na oblohe. V skutočnosti môžu byť vo veľmi rozdielnych vzdialenostiach od pozorovateľa a spolu nesúvisia.
2. Vizuálne dvojhviezdy: Sú skutočným hviezdnym párom, ktorý obieha okolo spoločného ťažiska. Ďalekohľadom vieme rozlíšiť, že pozorujeme dve hviezdy (viac hviezd).
3. Spektroskopické dvojhviezdy: Sú skutočným hviezdnym párom, ktorý obieha okolo spoločného ťažiska, ale uhlová vzdialenosť je pod medzou rozlíšiteľnosti optických prístrojov. Dvojčlennosť sústavy sa prejaví periodickou zmenou radiálnych rýchlosti - Dopplerovým posunom spektrálnych čiar.
4. Zákrytové dvojhviezdy: Sú to spektroskopické dvojhviezdy, ktoré majú sklon dráhy okolo 90°. Dvojhviezdnosť systému sa prejaví fotometrickými zmenami. Okrem periodického posunu spektrálnych čiar pozorujeme aj periodickú zmenu jasnosti, ktorá je spôsobená vzájomným zakrývaním zložiek.
...

Kľúčové slová:

hviezda

bezmála dotykové dvojhviezdy

fyzika

astrofyzika

Rocheova geometria

(O-C) diagramu

Algol

zákrytové dvojhviezdy

spektroskopické dvojhviezdy

dvojhviezda



Obsah:
  • Úvod 7
    1 DVOJHVIEZDY 8
    1.1 Premenné hviezdy 8
    1.1.1 Zákrytové premenné dvojhviezdy 9
    1.1.1.1 Typ Algol 10
    1.1.1.2 Typ β Lyrae 10
    1.1.1.3 Typ W Ursae Majoris 11
    1.2 Rocheova geometria 11
    1.2.1 Vývojový scenár prenosu hmoty 14
    2 BEZMÁLA DOTYKOVÉ DVOJHVIEZDY 17
    2.1 Model bezmála dotykových dvojhviezd. 18
    2.2 Delenie bezmála dotykových dvojhviezd 19
    3 ZMENY ORBITÁLNYCH PERIÓD 23
    3.1 ( O - C ) diagram 24
    3.2 Skutočné a zdanlivé zmeny orbitálnych periód 25
    3.2.1 Zdanlivé zmeny orbitálnych periód 25
    3.2.2 Skutočné zmeny orbitálnych periód 27
    4 SPRACOVANIE DÁT 29
    4.1 Lineárne preloženie 33
    4.2 Kvadratické preloženie 36
    4.3 Efekt konečnej rýchlosti svetla 40
    5 ZÁVER 43
    6 POUŽITÁ LITERATÚRA 44
    7 PRÍLOHA 45

Zdroje:
  • Bradstreet, D.H., Guinan, E.F.: 1994, In: Schaster, A.W. (Eds.), Interacting Binaries, ASP Conference Series 56
  • Gális, R.:2000, Fyzikálne parametre vybraných interagujúcich dvojhviezd, diz. práca
  • Harmanec, P., Mayer, P.: 2005, Dvojhvězdy, Astron. ústav Univerzity Karlovy, Praha
  • Iben I, Tutukov A. V.: 1984, Astrophysical Journal, 259, L79
  • Kreiner, J.M., Pajdosz, G., Tremko, J., Zola, S.: 1994, Investigation of the semidetached eclipsing binary RZ Draconis, Astronomy and astrophysics
  • Kreiner, J.M., Chun-Hwey Kim, Il-Seong Nha: 2000, An atlas of O-C diagrams of eclipsing binary stars, Krakov
  • Koczur, K., Kreiner, J.M.: Database of minima version 5.8
  • Kopal, Z.: 1955, The classification of close binary systems, Ann. Astrophys. 18, 379
  • Mikulášek, Z.: 2000, Úvod do fyziky hvězd a hvězdných soustav, Přírodovědecká fakulta Masarykovy univerzity v Brně, 193
  • Parimucha, Š.: 2006, Premenné hviezdy, Prednáška, Košice
  • Plavec, M.; Kratochvíl (Harmanec), P.: 1964, Tables for the Roche model of close binaries, Bull. Astron. Inst. Czechosl. 15, 165
  • Pribulla, T.: 1998, Efficiency of the mass transfer and outflow in close binaries, Contrib. Astron. Obs. Skalnaté Pleso 28, 101-108
  • Pribulla, T.: 2007, osobné oznámenie
  • Qian, S.: 2000, Possible mass and angular momentum loss in Algol-type binaries, The Astronomical Journal
  • Shaw, J.S.: 1990, Active Close Binaries, ed. C. Ibanoglu, Kluwer, Dordrecht, 241
  • Shaw, J.S.: 1994, Mem. Soc. Astron. Ital., 65, 95
  • Šimon, V.: 1996, The cyclic period changes of the close binary VV Ursea Majoris, Astronomy and astrophysics
  • Vanýsek, V.: 1980, Základy astronomie a astrofyziky, Academia, Praha
  • Warner, B.: 1995, Cataclysmic Variable Stars, Cambridge University Press, Cambridge
  • Yuan-Gui Yang, Xin-Guo Yin: 2006, TZ Lyrae: an Algol-type Eclipsing Binary with Mass Transfer, Chinese Journal of Astronomy and Astrophysics