Kórejská republika počas vojenského režimu generála Parka 1960-1980

Analýza sa venuje politickej, hospodárskej a spoločenskej premene Kórejskej republiky počas vlády generála Parka Chung Heeho v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Úvod opisuje vojenský prevrat z mája 1961, následnú centralizáciu moci a model rozvojovej diktatúry spájajúci autoritatívne riadenie so štátom riadenou industrializáciou. Vymedzuje tiež vzťah medzi hospodárskou modernizáciou, spoluprácou s veľkými podnikmi, kontrolou politickej opozície a potláčaním odborových hnutí. Anglický abstrakt sumarizuje skúmanie Parkovej rozvojovej ideológie, militarizácie spoločnosti a medzinárodného kontextu studenej vojny.

Prehľad literatúry spracúva dvanásť bibliograficky uvedených štúdií a knižných kapitol. Rozoberá výskum úlohy bývalých vojenských dôstojníkov pri urbanistickom rozvoji Soulu, juhokórejských študentských, robotníckych a intelektuálnych hnutí, zmeny americkej politiky po prevrate a budovania samostatného obranného priemyslu. Ďalšie práce sledujú industrializáciu orientovanú na export, vznik strednej triedy, využívanie kultúrneho dedičstva na legitimizáciu režimu, zavádzanie civilnej kontroly nad armádou, modernizáciu prepojenú s nacionalizmom, podporu úspešných chaebolov a spoločenské náklady hospodárskeho rastu. Zahrnuté sú aj porovnania vojenského autoritarizmu a vplyvu militaristickej ideológie na juhokórejskú spoločnosť.

Časť o politicko-ekonomickom pozadí sleduje obdobie od prevratu 16. mája 1961 po upevnenie moci v roku 1972. Opisuje Najvyššiu radu pre národnú obnovu, zrušenie politických strán, obmedzenie občianskych slobôd a Parkov prechod od vojenského vedenia k prezidentskému mandátu. V hospodárskej oblasti rozoberá prvé päťročné plány na roky 1962-1966, americkú rozvojovú pomoc, prideľovanie úverov, kontrolu devíz a podporu exportných podnikov. Politická stabilizácia je vysvetlená cez kombináciu ekonomických výsledkov, propagandy, represívnych opatrení, konfuciánskych hodnôt, vojenskej hierarchie a nacionalistickej ideológie.

Kapitola o hospodárskej transformácii uvádza rast hrubého domáceho produktu, exportu a podielu priemyslu v rokoch 1962-1979. Vysvetľuje stratégiu Export-Oriented Industrialization, štátne subvencie a prepojenie vlády s konglomerátmi Hyundai, Samsung a LG. Nadväzuje program Heavy and Chemical Industry Drive zameraný na ťažký a chemický priemysel, vojenskú sebestačnosť a zbrojnú výrobu. Popri modernizácii dokument zachytáva koncentráciu kapitálu, rozdiely medzi mestom a vidiekom, rastúcu urbanizáciu a robotnícke i študentské protesty na konci 70. rokov.

Militarizácia spoločnosti je analyzovaná ako spojenie armády, štátnej byrokracie a spravodajských služieb. Text sa venuje Yushinovej ústave z roku 1972, prezidentským dekrétom, možnosti rozpustiť parlament a opakovanej kandidatúre prezidenta. Rozoberá doktrínu národnej disciplíny, program Saemaul Undong, kult osobnosti, antikomunizmus, nacionalizmus, cenzúru médií, sledovanie obyvateľstva a potláčanie opozície. Osobitne opisuje pôsobenie vzdelávania, médií a kultúrnej politiky pri formovaní pracovnej morálky, kolektívnej identity, sebestačnosti a lojality voči štátu, ale aj vznik vzdelanej mestskej vrstvy a sociálnych skupín neskôr zapojených do demokratizácie.

Medzinárodná kapitola zasadzuje Parkovu vládu do studenej vojny a vzťahov so Spojenými štátmi, Japonskom, Severnou Kóreou a Vietnamom. Zahŕňa americkú vojenskú ochranu a pomoc USAID, normalizáciu vzťahov s Japonskom v roku 1965, prílev investícií a technológií aj politiku samostatnej obrany Chaju Kukpang. Venuje sa rozvoju domáceho zbrojárstva, juhokórejskej účasti vo vietnamskej vojne a napätiu vo vzťahoch s USA po zavedení Yushinovej ústavy a porušovaní ľudských práv. Záver hodnotí Parkovu éru ako spojenie rýchlej industrializácie, autoritárskej kontroly, obmedzovania demokratických slobôd a spoločenských napätí, ktoré sa po roku 1979 prejavili v demokratizačných pohyboch 80. rokov.