Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 119
projektov

Vypracované otázky ku skúške z Anorganickej chémie 1

«»
Prípona
.doc
Typ
vypracované otázky
Stiahnuté
117 x
Veľkosť
3,1 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
41722
Posledná úprava
16.03.2013
Zobrazené
5 318 x
Autor:
ppc757
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
Záverečná skúška z Anorganickej chémie - 1.ročník. Vypracované otázky, ktoré sú v požiadavkách na skúšku.

1. Atóm, molekula, ión, prvok, zlúčenina.
Atóm je elektricky neutrálna častica pozostávajúca z jedného kladne nabitého atómového jadra a záporne nabitého elektrónového obalu
Molekula – je elektricky neutrálna častica zložená zo známeho počtu vzájomne viazaných atómov
Ión je jednojadrová alebo viacjadrová elektricky nabitá častica
Prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protonovým číslom
Zlúčenina je látka definovaného zloženia nezávislého od spôsobu prípravy, zložená z navzájom viazaných atómov viacerých prvkov

2. Chemické sústavy, vyjadrovanie zloženia chemických sústav.
Chemické sútavy - čisté chemické látky a ich zmesi
Homogénne sústavy – majú v každej časti rovnaké makroskopické vlastnosti (zloženie, hustota a farebnosť, skupinský stav) alebo sa tieto vlastnosti menia spojite
Roztok – homogénna kvapalná alebo tuhá sústava zložená z viacerých chemických látok, ktorej zloženie sa môže v istom intervale plynule meniť.
Rozpúšťadlo – látka, ktorá je v nadbytku oproti ostatným látkam
Heterogénna sústava – sústava pozostáva z viacerých fáz (homogénne časti sústavy)
Skupinský stav – prvkov, zlúčnín a zmesií sa vyznačuje symbolmi:
g- gaseus, plyn, l – liquidus, kvapalina, s – solidus, tuhá látka, aq – látka je rozpustená vo vode, solv. – látka rozpustená v inom rozpúšťadle Množstvo chemickej látky a zloženie sústavy
Látkové množstvo označuje n, jednotkou je 1 mol. Jeden mol každej chemickej látky obsahuje rovnaký počet jednotiek tejto látky. Avogadrova konštata NA = 6,022.1023
Mólová hmotnosť – hmotnosť jedného mólu látky L, označuje sa symbolom M(L) a vyjadruje sa g.mol-1 Vzťah medzi hmotnosťou chemickej látky a jej látkovým množstvom n(L)
M(L) = M(L) . n(L)

3. Zloženie a štruktúra atómu; Schrödingerova rovnica, kvantové čísla, atómové orbitály.
Atómy predstavujú mikrosystémy so zložitou vnútornou štruktúrou, ktorá pozostáva zo základných častíc. Tieto častice sa zúčastňujú výstavby atómov všetkých chemických prvkov. Častice atómov → protón, neutrón, elektrón. Atómové jadro je tvorené protónmi a neutrónmi.
Schrödingerova rovniaca – základná rovnica kvantovej mechaniky. Formuluje sa Ĥψ = Eψ
Ĥ je tzv. Hamiltonov operátor – predstavuje všeobecnú formu kinetickej a potenciálnej energie systému. Táto reakcia sa číta: pôsobenie operátora Ĥ na funkciu ψ dáva súčin tejto funkcie a celkovej energie E.
Kvantové čísla – n – hlavné kvantové číslo – je hlavnou mierou energie elektrónu v častici, čím v danej častici má funkcia ψ väčšie číslo n, tým je energia elektrónu vyššia (menej záporná), l – vedľajšie (orbiátové) kvantové číslo, je mierou orbitálového momentu hybnosti elektrónu a pre viacelektrónové častice aj energie elektrónu. Čílo l určuje tiež „tvar“ orbitálu, ml – je magnetické kvantové číslo, určuje možné hodnoty priemetu vektora orbitálového momentu hybnosti do smeru vonkajšieho poľa, ms – je mierou vnútorného momentu hybnosti nazývaného spi. (magnetické spinové kvantové číslo)
...

Kľúčové slová:

anorganická chémia

chémia

atómy

elektrónový štruktúrny vzorec

elektrické vlastnosti

reakcie

fyzikálne a chemické vlastnosti



Obsah:
  • 1.Atóm, molekula, ión, prvok, zlúčenina.
    2.Chemické sústavy, vyjadrovanie zloženia chemických sústav.
    3.Zloženie a štruktúra atómu; Schrödingerova rovnica, kvantové čísla, atómové orbitály
    4.Viacelektrónové atómy; Pauliho vylučovací princíp, výstavbový princíp, Hundovo pravidlo maximálnej multuplicity.
    5.Viacelektrónové atómy a ich ióny.
    6.Klasifikácia prvkov podľa elektrónovej konfigurácie ich atómov a iónov
    7.Periodický zákon a periodická sústava prvkov.
    8.Fyzikálna podstata chemickej väzby. Väzba v H2z.
    9.Experimentálne poznatky o chemickej väzbe; energia a dĺžka chemickej väzby.
    10.Ionizačná energia, elektrónová afinita, elektronegativita; polarita chemickej väzby.
    11.Tvorba molekulových orbitálov metódou LCAO, podmienky tvorby MO; klasifikácia MO v dvojjadrových časticiach podľa symetrie, väzbového charakteru a energie; väzbový poriadok.
    12.Elektrónová konfigurácia dvojjadrových častíc (Li2z  Ne2z, HF, CO a ich analógov).
    14.Teória odpudzovania valenčných elektrónových párov, tvar častíc.
    15.Elektrónový štruktúrny vzorec a tvar častíc N2, O2, F2, HF, CO2, SO2, NO2- a ich elektrónovo-štruktúrnych analógov.
    16. Elektrónový štruktúrny vzorec a tvar častíc BF3, NO3-, SO3, NH3, NH4+, SO42- a ich elektrónovo-štruktúrnych analógov.
    17. Elektrónový štruktúrny vzorec a tvar častíc ClF3, XeF4, PF5, SF6 a ich elektrónovo-štruktúrnych analógov.
    18. Elektrónový štruktúrny vzorec a tvar častíc H2O, HNO3, H2O2 a H2SO4.
    19.Iónová väzba; vlastnosti iónov; štruktúrny typ NaCl, CsCl, ZnS a CaF2; Niggliho vzorce .
    20.Vodíková väzba a jej dopad na fyzikálne vlastnosti látok.
    21.Druhy kryštalických látok podľa druhu častíc a charakteru súdržných síl medzi časticami.
    22.Polymorfia, alotropia a izomorfia.
    23.Elektrické vlastnosti molekúl; dipólový moment a jeho súvislosť s tvarom molekúl.
    24.Elektrická vodivosť látok, vodiče, polovodiče, izolátory.
    25.Elektrické vlastnosti látok; polarita rozpúšťadiel .
    26.Magnetické vlastnosti, diamagnetizmus, paramagnetizmus; magnetický moment.
    27.Optické vlastnosti látok, Lambertov-Beerov zákon
    28.Termické vlastnosti anorganických látok; termický rozklad.
    29.Skupenské premeny látok a ich súvis so súdržnými silami medzi časticami látok.
    30.Roztoky; rozpúšťanie plynných a tuhých látok v kvapaline, solvatácia častíc, rozpustnosť a krivka rozpustnosti.
    31.Elektrolyty a ich ionizácia v roztokoch.
    32.Vnútorná energia, entalpia, entrópia a Gibbsova energia - ich význam v chémii.
    33.Podmienky samovoľnosti chemických a fyzikálnych dejov.
    34.Rovnováha chemickej reakcie, reakčný kvocient, rovnovážna konštanta Ka, Kc a Kp.
    35.Vplyv teploty, tlaku, pridania alebo odobratia zložky sústavy na zloženie rovnovážnych sústav.
    36.Rýchlosť chemickej reakcie, rýchlostná rovnica
    37.Vplyv teploty, katalyzátora a koncentrácií látok zúčastňujúcich sa chemickej reakcie na rýchlosť chemickej reakcie
    38.Katalyzátory, druhy katalýzy
    39.Kyseliny, zásady a produkty ich vzájomných reakcií z hľadiska Brönstedovej a Lewisovej koncepcie.
    40.Autoprotolýza, veličiny pH, pOH a pKw.
    41.izácia Brönstedovych kyselín a zásad, konštanty Ka a Kb, sila oxokyselín.
    42.Hydrolýza katiónov a aniónov.
    43.Amfiprotné a amfotérne látky.
    44.Komplex, koordinačná zlúčenina; reakcie tvorby komplexov, konštanta stálosti komplexov.
    45.Oxidácia, redukcia, elektródový potenciál, Nernstova rovnica.
    46.Elektródové potenciály kovov, elektrochemický rad napätia.
    47.Reakcie kovových prvkov s vodou, kyselinami a hydroxidmi v ich roztokoch.
    48.Druhy vylučovacích reakcií; spôsoby zrážania.
    49.Rozpustnosť málorozpustných silných elektrolytov a konštanta rozpustnosti KS.
    38.Periodický zákon D.I. Mendelejeva; prejavy periodicity.
    51.Atómové a iónové polomery, ionizačná energia, elektronegativita.
    52.Inertný elektronový pár a jeho dôsledky pre redoxnú stálosť zlúčenín p-prvkov 6. periódy.
    53.Spôsoby väzby atómu vodíka v zlúčeninách, klasifikácia hydridov.
    54.Príprava, priemyselná výroba a vlastnosti vodíka.
    ...
    110. Príprava, štruktúra a vlastnosti oxidu manganičitého a managanitanov.
    111. Fyzikálne a chemické vlastnosti železa, kobaltu a niklu, výroba železa
    112. Príprava a vlastnosti železnatých, železitých, kobalnatých, kobalitých a nikelnatých solí a komplexov
    113. Fyzikálne a chemické vlastnosti ľahkých a ťažkých platinových kovov, štruktúra ich komplexov
    114. Fyzikálne a chemické vlastnosti medi, striebra a zlata
    115. Príprava a vlastnosti halogenidov, oxidov, hydroxidov a sulfidov medi, striebra a zlata
    116. Fyzikálne a chemické vlastnosti zinku, kadmia a ortuti
    117. Príprava a vlastnosti halogenidov, oxidov, hydroxidov a sulfidov zinku, kadmia a ortuti.
    118. Spôsoby väzby atómov lantanoidov a aktinoidov v zlúčeninách
    119. Fyzikálne a chemické vlastnosti lantanoidov, ich oxidov a soli
    120. Lantanoidová kontrakcia a jej dôsledky
O súboroch cookie na tejto stránke

Súbory cookie používame na funkčné účely, na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránky.

Nastavenia Povoliť všetko