Politická veda - vypracované okruhy na skúšku

Materiál obsahuje vypracované skúškové okruhy z politickej vedy pre 1. ročník. Úvodná časť sa venuje politickým stranám, ich vzniku, funkciám, znakom, organizačnej výstavbe a klasifikácii. Politickú stranu predstavuje ako nástroj účasti občanov na moci, presadzovania záujmov a formovania politických rozhodnutí. Rozlišuje sprostredkovateľskú, integračnú, socializačnú, mobilizačnú, regulačnú a ústavnú funkciu a opisuje základné znaky moderných strán, ako sú program, účasť vo voľbách, verejné pôsobenie, organizačná štruktúra a financovanie.

Historický vývoj politických strán je rozdelený do troch etáp od polovice 19. storočia cez radikálne prúdy začiatku 20. storočia až po povojnový pluralizmus. Materiál porovnáva vládnuce a opozičné strany, prísne a voľne organizované strany a politické subjekty podľa ideovej orientácie, miesta v politickom spektre, spôsobu výberu členov a politického vplyvu. Charakterizuje konzervatívne, liberálne, sociálne a národné strany, ľavicu, pravicu a stred, výberové a masové strany aj parlamentné a neparlamentné subjekty. Samostatne približuje podmienky vzniku a registrácie politickej strany na Slovensku.

Ďalší blok vysvetľuje volebné systémy. Väčšinový systém opisuje prostredníctvom jednomandátových obvodov, súperenia kandidátov a absolútnej alebo relatívnej väčšiny. Pomerný systém spája s viacmandátovými obvodmi, kandidátnymi listinami a rozdelením mandátov podľa pomeru hlasov. Kombinovaný systém prepája oba prístupy. Súčasťou materiálu je porovnanie ich výhod a nevýhod, najmä vplyvu na stabilitu vlády, zastúpenie menších strán, rozloženie politických síl a vzťah poslanca k volebnému obvodu.

Rozsiahla časť je venovaná demokracii, jej základným črtám, pilierom a formám. Vysvetľuje suverenitu ľudu, politický pluralizmus, pravidelné voľby, ochranu práv a slobôd, vládu väčšiny, kontrolu moci a kultúru tolerancie a kompromisu. Priama demokracia zahŕňa referendum, obligatórne a fakultatívne referendum, ratifikáciu, plebiscit, iniciatívu a odvolanie. Nepriama demokracia je opísaná ako rozhodovanie prostredníctvom volených zástupcov s princípmi plurality, rovnosti, kontroly, dočasnosti, väčšiny a konsenzu. Text zároveň charakterizuje totalitarizmus ako protiklad demokratického usporiadania.

Nasledujú teórie vzniku štátu, deľba štátnej moci a územné usporiadanie. Materiál približuje zmluvnú, mocenskú a organickú teóriu a vysvetľuje horizontálne rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu zložku. Pri vertikálnom členení porovnáva centralizovaný štát, federáciu, princíp federalizácie a konfederáciu. Formy štátu rozlišuje podľa vertikálnej deľby moci, postavenia hlavy štátu a miery vplyvu občanov. Uvádza unitárny štát, federáciu, konfederáciu, monarchiu, republiku, pluralitný a totalitný štát.

Okruhy o formách vlády charakterizujú parlamentný, kabinetný a prezidentský model a nadväzujú na otázku legitimity štátnej moci. Podrobnejšia časť o horizontálnom a vertikálnom členení približuje parlament, prezidenta, vládu, ministerstvá a súdnictvo. Opisuje základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky, právomoci hlavy štátu, zloženie a povinnosti vlády a nezávislé postavenie súdnej moci vrátane osobitnej úlohy Ústavného súdu.

Záverečný tematický blok spracúva základné práva a slobody. Vychádza z ich ústavnej a medzinárodnoprávnej ochrany a zdôrazňuje neodňateľnosť, nescudziteľnosť, nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť. Rozlišuje základné ľudské a politické práva, práva národnostných menšín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ochranu životného prostredia a právo na súdnu a inú právnu ochranu. Materiál tak spája politické strany a voľby s demokraciou, štátom, organizáciou verejnej moci a systémom základných práv.