Náuka o spoločnosti - vypracované otázky

V zmysle ontologickej tradície ARISTOTELA môžeme všetky vlastné súcna či každú skutočnú jednotu nazvať substanciou. Substancia je teda to, čo je ako vlastné súcno samo v sebe skutočná jednota. Môžeme tiež povedať, že substancia je ontologický atóm. Ako substancie sa ukazujú predovšetkým živé bytosti (ľudia, zvieratá, rastliny).
Aristoteles vychádzal v ontologickej analýze zo skúmania zmien, ktoré sa dejú so substanciami. Miestny pohyb je len jednou z týchto zmien. Iné zmeny sa týkajú napr. kvantity (napr. pribúdať alebo ubúdať na váhe), kvality (napr. ochorieť a uzdraviť sa), vzťahov, v ktorých sa substancia nachádza (napr. zamilovať sa). Pri všetkých týchto zmenách sa mení určenie substancie, zatiaľ čo samotná substancia zostáva ne-zmenená. Substancia má charakter samostatného bytia, ktoré do istej miery stojí samé v sebe a pri preme-nách pretrváva a zostáva nezmenená.
Určenie, ktoré sa na substancii mení, má charakter nesamostatného bytia, nestojí samo v sebe ale je len na/v niečom inom, na/v substancii. Toto nesamostatné určenie nazývame akcidentom.
Vzťah medzi akcidentom a substanciou je vzťah uskutočnenia a možnosti. Substancia je v možnosti voči akcidentom. Akcidenty sú uskutočnenia, ktoré určujú substanciu. Pritom sa obe stránky vzájomne pod-mieňujú. Substancia je skutočná, akcidenty sú skutočné len na/v substancii. Vzťah substancie a akcidentu je možné nazvať i vzťahom dialektickým.
Výraz substancia sa dáva do protikladu k výrazom akcident alebo atribút. Jednotliviny sa dávajú do opo-zície s vlastnosťami, akcidentmi či atribútmi, ktoré exemplifikujú. Substancia a atribút, jednotlivina a vlastnosť sú korelatívne entity, teda to, čo sa povie o jednej, upiera sa druhej z nich. Pre Aristotela jest-voval druh substancie, ktorá podľa jeho chápania patrila medzi vlastnosti a ktorá má s vlastnosťami spo-ločnú absenciu kritérií identity. Takéto substancie Aristoteles nazýval druhé a vôbec nie sú jednotlivinami, ale špecifickým druhom vlastnosti. Aristoteles mal na mysli rody a druhy, na ktorých jednotliviny participujú, napríklad vlastnosti byť človek, zviera, živá vec. Každá prvá substancia, každá jednotlivina, spadá pod niekoľko takýchto klasifikácií.