Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 674   projektov
1 nových

Náuka o spoločnosti - vypracované otázky

«»
Prípona
.doc
Typ
vypracované otázky
Stiahnuté
7 x
Veľkosť
0,3 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
5508
Posledná úprava
09.10.2017
Zobrazené
2 274 x
Autor:
-
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
V zmysle ontologickej tradície ARISTOTELA môžeme všetky vlastné súcna či každú skutočnú jednotu nazvať substanciou. Substancia je teda to, čo je ako vlastné súcno samo v sebe skutočná jednota. Môžeme tiež povedať, že substancia je ontologický atóm. Ako substancie sa ukazujú predovšetkým živé bytosti (ľudia, zvieratá, rastliny).
Aristoteles vychádzal v ontologickej analýze zo skúmania zmien, ktoré sa dejú so substanciami. Miestny pohyb je len jednou z týchto zmien. Iné zmeny sa týkajú napr. kvantity (napr. pribúdať alebo ubúdať na váhe), kvality (napr. ochorieť a uzdraviť sa), vzťahov, v ktorých sa substancia nachádza (napr. zamilovať sa). Pri všetkých týchto zmenách sa mení určenie substancie, zatiaľ čo samotná substancia zostáva ne-zmenená. Substancia má charakter samostatného bytia, ktoré do istej miery stojí samé v sebe a pri preme-nách pretrváva a zostáva nezmenená.
Určenie, ktoré sa na substancii mení, má charakter nesamostatného bytia, nestojí samo v sebe ale je len na/v niečom inom, na/v substancii. Toto nesamostatné určenie nazývame akcidentom.
Vzťah medzi akcidentom a substanciou je vzťah uskutočnenia a možnosti. Substancia je v možnosti voči akcidentom. Akcidenty sú uskutočnenia, ktoré určujú substanciu. Pritom sa obe stránky vzájomne pod-mieňujú. Substancia je skutočná, akcidenty sú skutočné len na/v substancii. Vzťah substancie a akcidentu je možné nazvať i vzťahom dialektickým.
Výraz substancia sa dáva do protikladu k výrazom akcident alebo atribút. Jednotliviny sa dávajú do opo-zície s vlastnosťami, akcidentmi či atribútmi, ktoré exemplifikujú. Substancia a atribút, jednotlivina a vlastnosť sú korelatívne entity, teda to, čo sa povie o jednej, upiera sa druhej z nich. Pre Aristotela jest-voval druh substancie, ktorá podľa jeho chápania patrila medzi vlastnosti a ktorá má s vlastnosťami spo-ločnú absenciu kritérií identity. Takéto substancie Aristoteles nazýval druhé a vôbec nie sú jednotlivinami, ale špecifickým druhom vlastnosti. Aristoteles mal na mysli rody a druhy, na ktorých jednotliviny participujú, napríklad vlastnosti byť človek, zviera, živá vec. Každá prvá substancia, každá jednotlivina, spadá pod niekoľko takýchto klasifikácií.

Kľúčové slová:

substancia

akcident

gnozeológia

stredoveký obraz človeka

dedukcia

experiment

hypotéza



Obsah:
  • 1. Substancia a akcident (Aristoteles, problém univerzálií)
    2. Kauzalita (Aristoteles, Hume, Locke)
    3. Priestor a čas (Newton, Leibniz, Kant)
    4. Gnozeológia ako filozofická disciplína
    5. Štrukturálne prvky a úrovne poznania
    6. Pravda ako filozofický problém
    7. Vznik a povaha antropológie
    8. Obrazy človeka v archaickej spoločnosti a v gréckej filozofii
    9. Stredoveký obraz človeka
    10. Individualistický a holistický prístup v sociálnej filozofii
    13. Logická stavba výrokov z hľadiska výrokovej a predikátovej logiky (prvého rádu). Kategorické výroky a ich vyjadrovanie v jazyku predikátovej logiky
    14. Pojem vyplývania vo výrokovej a predikátovej logike. Dedukcia.
    15. Ekvivalentnosť, kontradiktorickosť, kontrárnosť a subkontrárnosť vo výrokovej a predikátovej logike
    16. Pojem vedy. Veda o vede
    17. Základné myšlienkové postupy
    18. Pozorovanie, experiment, vedecký zákon, hypotéza