Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 034 projektov
0 nových
Filozofia práva (53 vypracovaných otázok)
«»
| Prípona .doc |
Typ vypracované otázky |
Stiahnuté 6 x |
| Veľkosť 0,6 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 14259 |
| Posledná úprava 19.08.2022 |
Zobrazené 2 272 x |
Autor: silviasa |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
11 Kreditov - kvalita:
92,9% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Vysoká škola v Sládkovičove
- Fakulta:Fakulta práva Janka Jesenského
- Kategória:Humanitné vedy » Právo
- Predmet:Filozofia práva
- Študijný program:-
- Ročník:1. ročník
- Formát:MS Office Word (.doc)
- Rozsah A4:62 strán
Pojem filozofia po prvýkrát použil Pytagoras (580 - 500 pred n.l.), Sokrates (470 - 399 pred n.l.) a Platón ho definovali ako lásku k múdrosti.
Filozofia ako veda vzniká vtedy, keď človek nehľadá vysvetlenie vecí a javov v nadprirodzených silách, ale v iných javoch prírody, ktorú poznáva, skúma, chce ju vysvetliť a pochopiť z nej samej.
Východiskom filozofie je mytológia, ktorá predchádzala filozofickému vysvetľovaniu sveta. Mýtus je zmyslová predstava vysvetľujúca javy; preto mytológia odzrkadľuje špecifickosť jednotlivých národov. Grécka mytológia napr. sa vyznačuje antropomorfizmom, t.zn. človek je mierou všetkých vecí. Mytológia mieša reálne s nereálnym; zatiaľ čo náboženstvo odlišuje realitu od predstavy.
Základné otázky:
1. aký je svet?
2. je svet poznateľný?
3. aké miesto v ňom zastáva človek?
4. čo je dobro a čo je zlo?
Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky filozofia preferuje rozum a logickú analýzu, zatiaľ čo náboženstvo predstavuje vieru, ktorá sprostredkúva pravdy zjavené (Tertulián: „verím, pretože je to nezmyselné“).
Filozofia je myšlienková sústava, ktorá skúma zákony, zmeny objektívnej skutočnosti a príčiny a princípy, ktorými sa riadi poznávací proces. Jej hlavné funkcie sú:
1. poznávacia funkcia
- skúma svet
- princíp chodu sveta, na základe ktorého nájdem riešenie problému
2. metodologická funkcia
- na základe poznania zákonitostí sveta môžem naňho pôsobiť, aby mi priniesol úžitok
3. kultivačná funkcia
- zovšeobecnenie poznatkov
- pôsobenie na človeka
- postavenie filozofie medzi vedami
Filozofia má tri hlavné oblasti:
...
Filozofia ako veda vzniká vtedy, keď človek nehľadá vysvetlenie vecí a javov v nadprirodzených silách, ale v iných javoch prírody, ktorú poznáva, skúma, chce ju vysvetliť a pochopiť z nej samej.
Východiskom filozofie je mytológia, ktorá predchádzala filozofickému vysvetľovaniu sveta. Mýtus je zmyslová predstava vysvetľujúca javy; preto mytológia odzrkadľuje špecifickosť jednotlivých národov. Grécka mytológia napr. sa vyznačuje antropomorfizmom, t.zn. človek je mierou všetkých vecí. Mytológia mieša reálne s nereálnym; zatiaľ čo náboženstvo odlišuje realitu od predstavy.
Základné otázky:
1. aký je svet?
2. je svet poznateľný?
3. aké miesto v ňom zastáva človek?
4. čo je dobro a čo je zlo?
Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky filozofia preferuje rozum a logickú analýzu, zatiaľ čo náboženstvo predstavuje vieru, ktorá sprostredkúva pravdy zjavené (Tertulián: „verím, pretože je to nezmyselné“).
Filozofia je myšlienková sústava, ktorá skúma zákony, zmeny objektívnej skutočnosti a príčiny a princípy, ktorými sa riadi poznávací proces. Jej hlavné funkcie sú:
1. poznávacia funkcia
- skúma svet
- princíp chodu sveta, na základe ktorého nájdem riešenie problému
2. metodologická funkcia
- na základe poznania zákonitostí sveta môžem naňho pôsobiť, aby mi priniesol úžitok
3. kultivačná funkcia
- zovšeobecnenie poznatkov
- pôsobenie na človeka
- postavenie filozofie medzi vedami
Filozofia má tri hlavné oblasti:
...
Kľúčové slová:
Sokrates
Platón
filozofia
politika
právo
sofisti
pytagorejci
politické myslenie
právne myslenie
prirodzené právo
Locke
Spinoza
Kant
mravný zákon
Immanuel Kant
Obsah:
- 1. Predmet politickej a právnej filozofie
2. Vzťah filozofie a práva
3. Základné princípy právneho myslenia
4. Charakteristika antického filozofického a právneho myslenia
5. Sofisti - Protagoras, Gorgias
6. Sokrates - jeho filozofia a chápanie zákonov
7. Platón - spravodlivý štát, klasifikácia ústav, spravodlivosť a zákony
8. Aristoteles - učenie o spoločnosti, právo, spravodlivosť a slušnosť
9. Stoici a ich učenie o štáte. Polybios a Cicero
10. Koncepcia prirodzeného práva - Ulpianus z Digest - filozofický základ prirodzeného práva
...
43. Zmluvné koncepcie štátu. Právny a neprávny štát cez optiku spravodlivosti
44. Spravodlivosť a otázka spravodlivých inštitúcií v liberalistických koncepciách sociálnej filozofie 20. stor.
45. John Rawls (1921) - teória spravodlivosti ako slušnosti. Realita, či ilúzia
46. Robert Nozick (1938) - teória oprávnenia; teória minimálneho štátu
47. Friedrich August von Hayek (1899 - 1992)
Negatívny test spravodlivosti; Atavizmus sociálnej spravodlivosti
48. Spravodlivosť v civilnom práve
49. Spravodlivosť v trestnom práve
50. Spor liberalizmu a komunitarizmu. Problém ontologických východísk a obhajoby
51. Komunitaristická kritika liberalizmu.
Michael Waltzer a jeho „Sféry spravodlivosti“. Jednoduchá a komplexná rovnosť
52. Liberalistické a komunitaristické postoje na Slovensku po roku 1989
Zdroje:
- prednášky
- poznámky
- skriptá
- prezentácia
- iná odborná literatúra
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené