Občianské právo procesné - štátnice

1. Pojem, povaha a pramene občianskeho práva procesného.
Občianske právo procesné (civilné procesné právo) je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú civilný proces, t.j. postup súdu a ostatných subjektov konania, predovšetkým jeho účastníkov, pri ktorom na základe ich procesných úkonov vznikajú procesnoprávne vzťahy zamerané na prejednanie a rozhodnutie vecí, ktoré sú zákonom zverené do právomoci orgánom výkonu súdnictva, t.j. súdom a výnimočne aj nesúdnym orgánom.

Na tomto základe civilnoprocesná teória definuje civilné procesné právo ako systém štátom vynútiteľných právnych noriem, ktoré upravujú:
- postup a správanie súdu, účastníkov, prípadne ďalších subjektov, pri poskytovaní ochrany ohrozeným alebo porušeným právam z civilnoprávnych vzťahov a zároveň
- vzťahy, ktoré medzi subjektami tohto procesného diania vznikajú, transformujú sa a zanikajú (procesnoprávne vzťahy)
...

2. Občianske súdne konanie – pojem, cieľ a zásady občianskeho súdneho konania
Občianske súdne konanie (civilný proces) je postup súdu a ostatných
subjektov konania, predovšetkým jeho účastníkov, pri ktorom na základe ich procesných úkonov medzi nimi vznikajú procesnoprávne vzťahy zamerané na prejadnanie a rozhodnutie vecí, ktoré sú zákonom zverené do právomoci orgánov výkonu súdnictva, t.j. súdom, a výnimočne aj nesúdnym orgánom.

Termín občianske súdne konanie je výrazom užšieho vymedzenia predmetu civilnoprocesnej ochrany, ktorý už vzhľadom na legislatívny vývoj neobstojí. Je anachronizmom . 
Predmetom poskytovania ochrany v CP subjektom hmotnoprávnych vzťahov sú subjektívne práva v občianskoprávnych vzťahoch v širšom slova zmysle (i rodinné, pracovné, obchodné, hospodárske) i niektoré vzťahy verejného práva (správne súdnictvo).
Podstatou civilného procesu je teda realizovať súdnu ochranu subjektov hmotnoprávnych vzťahov. Zabezpečovať právnu ochranu každému, ktorého právo je porušené alebo ohrozené, patrí k základným povinnostiam právneho štátu a vyplýva z Ústavy SR. Právna ochrana je hlavným obsahom súdnictva a podľa teórie deľby štátnej moci je súdna moc jednou z troch jej súčastí (moc zákonodarná, výkonná a súdna). Táto funkcia sa konkrétne realizuje v civilnom procese procesnými úkonmi súdu, účastníkov a prípadne ďalších subjektov, ktoré svojimi úkonmi môžu túto činnosť ovplyvňovať...