Vlastníctvo ako ekonomická a právna kategória - spoločné a rozdielne črty

Podľa zachovaných správ možno dejiny vlastníckeho práva v Ríme rozdeliť takto:
a) vlastníctvo v starorímskom práve -
1. Vlastnícke právo bolo jediným druhom vecného práva. Starorímske právo nemalo pre vlastnícke právo osobitný výraz, ale moc nad vecou sa vyjadrovala opisne všeobecným výrazom „je moje“ ( meum esse).
2. Vlastnícke právo a držba v archaickom práve, na rozdiel od klasického práva, neboli od seba prísne oddelené, lebo pod vlastníckym právom sa rozumelo len „lepšie“ právo k držbe.
3. Pre starorímske právo je sporná otázka vzniku súkromného vlastníctva, jeho subjektu a objektu. Spočiatku aj v Ríme patrili pozemky do kolektívneho vlastníctva rodu. Postupnou majetkovou diferenciáciou rímskeho obyvateľstva nastal rozklad kolektívneho vlastníctva k pôde. Tento proces sa začal ešte v prvotnopospolnej spoločnosti a vznik štátu tento proces ešte urýchlil.
Spolu s rodovým vlastníctvom sa ešte v najstaršej dobe objavilo aj rodové vlastníctvo ako prechodná forma k súkromnému vlastníctvu.
K obom formám vlastníctva sa v neskoršom vývine rozhodujúca forma vlastníctva, individuálne ( súkromné) vlastníctvo.
Uzákonenie súkromného vlastníctva v Zákone XII tabúľ neviedlo k likvidácii starého rodového či rodinného vlastníctva. Zákon XII tabúľ vytvoril delenie vecí na familia, t.j. veci nachádzajúce sa v rodinnom vlastníctve, a pecunia, t.j. veci nachádzajúce sa v súkromnom vlastníctve.