Uplatnenie mentálne postihnutých v dnešnej spoločnosti a význam ich integrácie

Mentálne postihnutie charakterizujeme ako zadržanie, spomalenie, omeškanie, oneskorenie sa za vývinom. Tento defekt sa môže objaviť v 3 fázach vývinu. Prvú fázu označujeme ako prenatálnu, tu hovoríme o čase vnútromaternicového vývinu. V tejto fáze môže dochádzať napr. k chromozómovým aberáciam ( poruche chromozómov ), kde chromozómy sú nositeľom genetickej informácie a pri jej poruche nastáva i porucha celého organizmu.

Klasifikácia mentálneho postihnutia Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného, alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia , prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o poznávacie, rečové, motorické a sociálne schopnosti.

Delí sa na:
Ľahkú mentálnu retardáciu IQ 69 - 50,
Strednú mentálnu retardáciu IQ 49 - 35
Ťažkú mentálnu retardáciu IQ 34 - 20
Hlbokú mentálnu retardáciu IQ pod 20

Dospelosť predstavuje pre mentálne postihnutých jednotlivcov veľmi ťažké obdobie ich života spojené s rôznymi prekážkami. Aj oni sa chcú stať plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, chcú byť samostatní, nezávislí, dosiahnuť nejaký úspech. Napriek tomu, že mentálne postihnutí sú prevažne vnímaní ako veľké deti ktoré nikdy nedospejú, oni naozaj dospeli sú. Práve dospelosť so sebou prináša ťažkú úlohu, ktorou je voľba povolania. Touto oblasťou sa zaoberajú aj mnohé medzinárodné dokumenty, akým je aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006. Tento dokument okrem iného zahŕňa aj právo mentálne postihnutých na prácu na rovnakom princípe s ostatnými. Pre osoby s mentálnym postihnutím to znamená „právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo pracou prijatou na trhu prace a právo na pracovne prostredie, ktoré je otvorene, začleňujúce a prístupne. Aj napriek tomu, že existujú viaceré medzinárodne dokumenty, venujúce sa právam mentálne postihnutých v oblasti pracovného uplatnenia, ešte stále môžeme vidieť veľký po