Paideia a transcendentná orientácia

Celé generácie považujú Homéra za vychovávateľa Grékov, ktorý ľudské konanie vysvetľuje v závislosti od nadľudských činiteľov. Zohľadňuje celok skutočnosti a mýtickým spôsobom vysvetľuje miesto človeka vo svete – v kozme, ktorého poriadok bol narušený človekom – únos Heleny. Stáva sa zrejmým, že výchovné úsilie – paideia1 - sa nemôže obmedziť len na jeden a to ešte
ranný úsek života.