Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a jeho úlohy

Úvod
Koniec prvej svetovej vojny sa niesol v znamení porážky Ústredných mocností. Po nevydarených nemeckých a rakúsko-uhorských vojenských operáciách v lete 1918 požiadali Ústredné mocnosti Dohodu začiatkom októbra o prímerie. Rakúsko-uhorský panovník sa pokúsil ešte zabrániť rozpadu monarchie, ale jeho snaha bola márna. Národy Rakúsko-Uhorska sa už nechceli uspokojiť s čiastkovým riešením. Aj domáci českí a slovenskí politici odmietali ústupky a čakali na vhodný okamih, aby mohli otvorene vyhlásiť česko-slovenský štát. Rakúsko-uhorská vláda prijala 27. októbra kapitulačné podmienky dohodových mocností...

Ešte aj niekoľko mesiacov po skončení prvej svetovej vojny vládli na území Slovenska zmätok a neistota. Vojaci, ktorí prichádzali z frontu, rabovali obchody a krčmy. Pridávali sa k nim aj ľudia vítajúci koniec vojny. Preto museli občania vytvárať miestne národné rady a gardy, ktoré chránili životy a majetky. Ľudia nevedeli, kto je vlastne skutočným správcom Slovenska. Dalo by sa konštatovať, že na Slovensku existovala trojaká moc...

Záver
Nemožno pochybovať o tom, že Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska splnilo v histórii Slovenska svoju úlohu. Malo veľký podiel na poslovenčovaní Slovenska, staralo sa o konsolidáciu pomerov po prvej svetovej vojne. I napriek tomu, sa krátko po jeho vzniku začali objavovať v súvislosti s jeho existenciou kritické hlasy. Ako prvý začal vystupovať proti jeho postupom Andrej Hlinka, ktorý označil jeho pôsobenie za autoritatívne a kritizoval i skutočnosť, že sa nestará o potreby slovenských katolíkov, ktorí predstavovali väčšinu národa...