Minerály hornín v regióne Banskej Štiavnice

V období zhruba pred 16,5 - 11 mil. rokov (obdobie mladších treťohôr -neogén) bola vulkanická aktivita dôsledkom globálnych procesov prebiehajúcich na južných okrajoch eurázijskej platformy. Proces ponárania južných okrajov pod južnejšiu africkú platňu bol pod vysokým tlakom a došlo k vyvrásneniu morských sedimentov. Vrásnivé pohyby sprevádzali gigantické presuny horninových más v podobe príkrovov - formoval sa dnešný alpsko-karpatský horský systém. Litosferická platňa zostupovala do veľkých hĺbok zemského plášťa, kde sa vytvárali procesy, ktoré viedli ku vzniku primárnych bazaltových magiem. Magma stúpala k povrchu a zhromaždila sa na spodnej hranici zemskej kôry. Tam prebiehali procesy frakciovanej diferenciácie. Bazaltové magmy sa menili na odľahčené andezitové a ryolitové, ktoré sa predierali k povrchu. Explozívne erupcie a efúzie (výlevy) sa opakovali a na zemskom povrchu vznikali vulkány rôznych typov a hlavne zložité stratovulkány so zvrstenou stavbou okolo krátera.