Extrémizmus

Práca analyzuje politický radikalizmus a extrémizmus v podmienkach Slovenskej republiky a vysvetľuje, prečo sú extrémistické aktivity v praxi vnímané najmä cez konflikt s liberálnou demokraciou, systémom vlády práva a základnými ľudskými právami. V úvode načrtáva formovanie slovenskej extrémistickej scény od začiatku 90. rokov, jej prepojenia s českými skupinami a zároveň špecifiká slovenského prostredia. Zdôrazňuje, že po roku 2000 sa štátu začalo dariť brániť koncepčnejšie, keď konsolidácia politického systému umožnila rozvoj bezpečnostného aparátu a protiextrémistickej politiky, vrátane preventívnych krokov typických pre prístup označovaný ako „militantná demokracia“.

Jadro textu objasňuje základné pojmy, pričom upozorňuje, že legálna definícia extrémizmu v slovenskom trestnom práve explicitne neexistuje a pracuje sa najmä s kategóriami trestných činov, priestupkov, extrémistickej skupiny a extrémistického materiálu. Uvádza definíciu extrémizmu ako verbálnych, grafických či fyzických aktivít s prvkami intolerancie a rozlišuje pravicový, ľavicový, náboženský a ekologický extrémizmus. Osobitnú pozornosť venuje procesu radikalizácie, možnostiam včasnej intervencie a faktorom, ktoré radikalizáciu urýchľujú, najmä v prostredí internetu a sociálnych sietí, kde sú ohrozenou skupinou mladí ľudia.

Text ďalej opisuje prejavy extrémizmu v praxi, tému nenávistných prejavov a motív „hate crimes“, aj mimo formálnych extrémistických zoskupení. Spomína prepojenia s futbalovými chuligánmi, typické znaky (pokriky, transparenty, tetovania) a uvádza príklady používaných symbolov či číselných kódov. V závere sumarizuje opatrenia štátu, najmä zmeny po protiextrémistickej novele trestných kódexov účinnej od roku 2017, posilnenie špecializovaných orgánov a ilustruje vývoj na konkrétnom prípade obvinení z novembra 2018.