Občianske právo

Občianske právo patrí k základným a najstarším právnym odvetviam v histórii práva.Vzniklo v podmienkach starého Ríma, odkiaľ pochádza aj jeho názov-ius civile, ktorý sa používa doteraz. Pod pojmom občianske právo treba rozumieť právne odvetvie, ktoré všeobecne upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobnomajetkové vzťahy, pričom subjekty týchto vzťahov majú v právnej rovine rovnaké postavenie a dispozičnú autonómiu(sloboda).

Väčšina noriem občianskeho práva má dispozitívny charakter, to znamená, že subjekty nielen slobodne vstupujú do občianskoprávnych vzťahov, ale v prevažujúcej miere majú možnosť utvárať a formovať svoje vzájomné práva a povinnosti podľa vlastnej vôle a predstáv, pokiaľ nie sú v tomto správaní výnimočne viazané kogentnými normami, ktoré však nie sú pre oblasť občianskeho práva typické.

Naznačenú povahu občianskeho práva zreteľne vyjadruje ustanovenie §2 ods.3 OZ, podľa ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje, a ak z povahy určitých ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Pojem a výpočet prameňov občianského práva

Prameňmi občianskeho práva vo formálnom zmysle sú právne normy upravujúce spoločenské vzťahy, ktoré tvoria predmet občianskeho práva.

Základným prameňom občianskeho práva je Občiansky zákonník č.40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.
Okrem Občianskeho zákonníka občiansko právne normy obsahujú aj ďalšie predpisy, z ktorých k prameňom občianskeho prava možno priradiť najmä: zákon o nájme nebytových priestorov, zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Autorský zákon............

Napokon k prameňom občianskeho práva zaraďujeme aj viaceré právne predpisy, ktoré súvisia s Občianskym zákonnníkom alebo ďalšími typickými občianskoprávnymi predpismi. K nim predovšetkým patria Občiansky súdny poriadok,zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o rodine.......

Občiansky zákonník sa systematicky člení na deväť častí.
Prvá časť obsahuje všeobecné ustanovenia. Vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka sú obsiahnuté normy o občianskoprávnych vzťahoch a ich ochrane, o účastníkoch občianskoprávnych vzťahoch, o zastúpení, o právnych úkonoch, o premlčaní a o vymedzení niektorých pojmov.