Vplyv psychických stavov na výkonnosť človeka

Pojem psychické stavy vyjadruje „statický moment, relatívnu stabilitu psychického obsahu“ (Petrovskij), v čase zotrvávajúce psychické procesy, zážitkovo akcentované určitým obsahom (zlosť, radosť a iné emotívne stavy označované ako nálady) alebo celkové psychické stavy indivídua (vzrušenie, útlm, únava), respektíve dlhodobé zotrvávajúce stavy (sexuálna frustrácia, konflikt, stres). Psychické stavy ovplyvňujú priebeh psychických procesov (napr. únava znižuje mentálne a telesné výkony, silné vzrušenie narušuje priebeh kognitívnych procesov). Inými slovami predstavuje psychický stav aktuálnu úroveň funkčnej kapacity psychiky jednotlivca. Táto aktuálna funkčná úroveň podmieňuje efektívnosť každej prebiehajúcej činnosti človeka a je vyjadrením jeho aktuálnej osobnostnej zdatnosti. Na rozdiel od psychických procesov sú psychické stavy relatívne stabilnejšie. Psychické procesy sú v čase prebiehajúce psychické javy, t. j. jednotlivé modality prežívania (poznávacie, citové a motivačné procesy). N. D. Levitov definuje stav ako relatívne trvalý jav psychickej činnosti,