Liečivá a organizmus

Skoro súčasne so vznikom prvých syntetických liečiv koncom minulého storočia sa zjavovali aj prvé hypotézy a teórie vysvetľujúce liečebné pôsobenie týchto látok. V začiatkoch syntézy sa nové liečivá pripravovali obmenami chemickej štruktúry základnej prírodnej látky, a preto sa všetka pozornosť sústredila na chemickú štruktúru ako jediný faktor, ktorý rozhoduje o účinku. Táto celkom mechanistická teória vykladala pôsobenie liečiva ako výsledok vzájomného vplyvu určitých atómov alebo atómových zoskupení, a nie ako účinok celej molekuly. Časom sa vyvinul ďalší názor: liečivá väčšinou nepôsobia rovnako na celý organizmus, ale diferencujú sa; niektoré sa ukladajú vo väčšom množstve v jednom orgáne, iné v druhom. Neskôr sa presadzovala teória výberového vychytávania určitých látok niektorými orgánmi, a to z kolujúcich telových tekutín. Tieto dva názory dlhé roky prevládali v klasickej farmakológii a farmakoterapii.