Hladké svalstvo

Ako hladké svaly označujeme tie, ktoré nemajú priečne pruhovanie. Majú veľký klinický význam, pretože sa podiaľajú na funkcii mnohých orgánov - žalúdok, črevá, močový mechúr, žlčník, pošva, bronchy a v cievach podstatne prispieva k regulácii krvného obehu.

Hladká svalovina obsahuje filamenty aktínu a taktiež určitý druh myozínu, ale chýba členenie do sarkomér (a tým aj priečne pruhovanie) a tubulárny systém.
Membránový potenciál hladkého svalu väčšinou nie je stabilný ale mení sa rytmicky s nízkou frekvenciou a amplitúdou (napr. žalúdok-črevo 3-15/min a 10-20mV). Ak prekročí pomalá vlna pri depolarizácii určitý prahový potenciál, vzniknú tak salvy akčných potenciálov (hroty - spikes), ktorých počet a frekvencia je tým väčšia, čím výraznejšia je spontánna pomalá depolarzácia. Asi 150 ms po takomto hrote nasleduje pomaly nabiehajúca a ustupujúca kontrakcia, ktorá dosiahne maximum až po 500 alebo viac ms. Čím viac hrotov sa vyskytuje, tým dlhšie sa kontrakcia udržuje, pričom v porovnaní s kostrovým svalstvom nastáva splývanie svalových trhnutí už pri veľmi nízkých frekvenciách hrotov (tetanus - maximálne možná kontrakcia motorickej jednotky). Hladká svalovina je tak trvalo v stave viac alebo menej silnej kontrakcie tonus.