Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 337   projektov
7 nových

Rozvoj výtvarnej expresie

«»
Prípona
.docx
Typ
prednášky
Stiahnuté
10 x
Veľkosť
0,1 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
41260
Posledná úprava
07.09.2015
Zobrazené
1 441 x
Autor:
lyliankan
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
Výtvarné umenie. Druhy a žánre, ich charakteristika. Úžitkové umenie. Umelecká fotografia. Dizajn. Umenie z počítača. Intermediálna a multimediálna tvorba
Sumárne znaky pojmu umenie:
- je charakterizované ako určitý vzťah ku skutočnosti (svetu, životu a pod.): jej nápodoba (mimezis), obraz, odraz, osvojenie, poznanie, hodnotenie, informácie o nej; alebo ako model; tento vzťah je zároveň charakterizovaný ako čin, činnosť, akcia, tvorivá premena skutočnosti;
- tento vzťah je druhom estetickej činnosti, estetického osvojenia skutočnosti; estetično v umení je pritom vždy spájané s ďalšími činnosťami a funkciami; je javom mnohofunkčným;
- pre štruktúru umeleckého procesu sú príznačné: zmyslovosť, zmyslová názornosť, city, vcítenie, obraznosť a imaginácia;
- jeho charakteristikou je znakovosť - chápanie umeleckého diela ako znaku a jeho významu; je viacznačné;
- podstatným znakom umenia je jeho forma a umelecké majstrovstvo (podmienené talentom);
- umelecký proces je komunikáciou medzi autorom a príjemcom a prejavuje sa v jednote troch fáz: tvorby, umeleckého diela a recepcie (prijímania); v tomto zmysle musíme rozlíšiť pojem „umenie“ od pojmu „umelecké dielo“ (to je len jednou fázou umeleckého procesu.

Hranice umenia
Hranice neexistujú. Existujú však isté hraničné (prechodové) oblasti, kde patria diela z toho istého hľadiska sporné (napr. gobelín, plagát zavesený v obývačke na stene).
Nie každé umelecké dielo má trvalé miesto v umení - v určitom období je považované za vrcholné, v inom spoločenskom hodnotení sa stáva sporným (patrí do hraničných oblastí) a opačne: spočiatku je menej uznávané, neskôr sa dostáva do centra pozornosti...

2. Vznik, vývoj a fungovanie výtvarného diela.
(Výklad na základe diela: Leonardo da Vinci Posledná večera.)
Podnet k tvorbe - objednávka (prepošt dominikánskeho kláštora, Miláno).
Zdroj tvorby - renesančný záujem autora o človeka (jeho reakcie v kľúčovej životnej situácii, akou bola Posledná večera: stredobodom autorovho záujmu); autor vkladá do diela aj svoje poznatky z anatómie človeka a renesančnej lineárnej perspektívy;

Fáza prípravy diela - koncentrácia; podnet spracovaný, štruktúruje sa námet, prvé poznatky o budúcom diele; sled maliarových myšlienok a jeho zámer vysvitajú z jeho prvej koncepcie (podľa zápisu Leonarda): Jeden sa práve chystal piť, ale čašu nechal stáť na svojom mieste a hlavu obrátil k rozprávajúcemu. Iný sa so založenými rukami a zachmúreným čelom obracia k susedovi. Ďalší s vystretými rukami ukazuje dlane, dvíha plecia a otvára ústa od údivu. Medzi štúdiami a skicami sú kresby, ktoré dokazujú maliarovu pozorovaciu schopnosť, pohyby ľudského tela;

Projekcia (plánovanie) obrazu - vyhotovenie skíc k celkovému usporiadaniu obrazu, alebo jednotlivým postavám; do výrazu jednotlivých postáv maliar chcel vyjadriť podozrenie. Ktoré sa zmocnilo apoštolov, keď sa chceli dozvedieť, kto zradil ich učiteľa.

Realizácia umeleckého diela - v definitívnom materiáli; technická stránka obrazu najproblematickejšia; namaľovaný zvláštnou technikou (v podstate temperou); bol zničený vlhkom, vojnami (naposledy bombardovaním v r. 1943); viacnásobné pokusy o reštaurovanie...

Kľúčové slová:

umenie

výtvarna výchova

výtvarné umenie

výtvarné dielo

interpretácia výtvarného diela

estetická a umelecká hodnota diela

gýč

novoveké umenie

moderné umenie



Obsah:
  • 1. Umenie, druhy. Výtvarné umenie, charakteristika. Syntézy. Výtvarná výchova.
    2. Vznik, vývoj a fungovanie výtvarného diela.
    3. Výtvarné dielo, jeho chápanie a spôsoby sprostredkovania.
    4. Štruktúra výtvarného diela. Výtvarný jazyk - tradičný a premeny súčasného.
    5. Základné stavebné a vyjadrovacie prvky výtvarného diela a ich významy.
    6. Recepcia a interpretácia výtvarného diela.
    7. Estetická a umelecká hodnota v umeleckom diele. Gýč.
    8. Kultúry a umelecké slohy. Praveké a stredoveké umenie (byzantské, románsky a gotický sloh).
    9. Novoveké umenie: renesancia, barok, klasicizmus, romantizmus, historizmus.
    10. Moderné umenie. Moderna. Akčné a konceptuálne umenie. Postmoderna.

Zdroje:
  • Filo, R., Analýza výstavby výtvarného diela. Bratislava, 1979.
  • Gero, Š. a kol. Teória výtvarnej kultúry a stručný prehľad dejín umenia. Banská Bystrica, 2004.
  • Gero, Š. - Tropp, S., Interpretácia výtvarného diela. Banská Bystria, 2000.
  • Hutt, V., Stretnutie s umením. Bratislava, 1978.
  • Graham, Gordon, Filosofie umění.Brno : Barrister a Principal, 2004.
  • Kulka, T. Umění a falzum. Praha, 2004.
  • Kulka, Tomaš, : Umění a kýč. Praha : Torst, 2000, resp. 1994.
  • Lexikón moderného maliarstva. Bratislava, 1968.
  • Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Bratislava, 1999.
  • Souriau, E., Encyklopédie estetiky. Praha, 2004.
  • Šupšáková, B., Detský výtvarný prejav. Bratislava, 2000.
  • Thomasová, K., Dejiny výtvarných štýlov 20. storočia. Bratislava, 1994.
  • Tokár, Michal, Knižná ilustrácia a obrázkové príbehy. In Šupšáková, B. a kol., Vizuálna kultúra a umenie v škole. Bratislava : DIGIT, 2004, s. 95-134.
  • Vávra, J., Od impresionismu k postmoderně. Dějiny vizuálního umění. Olomouc, 2001.