Všeobecná didaktika - študijný materiál

Historický vývoj
Slovo didaktika je odvodené od gréckeho slova didaskó (učím, poučujem).
Hoci otázkami učenia a vyučovania sa zaoberali viacerí myslitelia už v staroveku -
Sokrates (469-399 pred n.l.), Platón (424 - 348 pred n.l.), Aristoteles (384-322 pred n.l.), M.F.Qintilianus (42-118 n.l.), pojem didaktika sa začal používať oveľa neskôr.

Pojem didaktika zaviedol do pedagogiky nemecký pedagóg Wolfgang Ratke (1571 - 1635) v roku 1613.
Dobový spis Krištofa Helwiga a Joachima Junga: „Krátka správa o didaktike, alebo umenie učenia W.Ratkeho“.

Prenikavý vplyv na rozvoj didaktického myslenia mal Jan Amos Komenský (1592-1670) - napísal vynikajúcu prácu „Veľká didaktika“ (Didaktica magna), ktorú dokončil v r. 1638 - podal v nej skvelý rozbor vyučovania. Iné diela: „Najnovšia metóda jazykov“, „Analytická didaktika“, „Svet v obrazoch“, „Škola hrou“, „Dvere jazykov otvorené“.

Jean Jacques Rousseau (1712-1778) - predstaviteľ francúzskeho osvietenstva, vystúpil proti potláčaniu osobnosti dieťaťa vo vtedajšej škole a vyslovil myšlienku slobodnej výchovy. Kritizoval vyučovanie, pretože bolo odtrhnuté od života, obmedzovalo činnosť žiakov a malo výrazne knižný charakter. Z jeho prác: „Emil alebo o výchove“, „Nová Héloisa“.