Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 546   projektov
1 nových

Vypracované skúškové otázky - Filozofické a právne teórie

«»
Prípona
.doc
Typ
vypracované otázky
Stiahnuté
38 x
Veľkosť
0,5 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
2628
Posledná úprava
28.02.2017
Zobrazené
3 579 x
Autor:
-
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
Ukážka:

1. Predmet, funkcie a špecifickosť filozofie. Právna filozofia v štruktúre sociálnej filozofie

Filozofia ako vedná disciplína sa prezentuje ako pokus o súhlas alebo vytváranie nárokov na poznanie, ktoré ju robí vedeckou, morálnou, umeleckou, náboženskou atď.
Predmetom filozofie je snaha viesť študentov k porozumeniu intelektuálnych problémov, analyzovať ich, kritizovať argumenty obsiahnuté v textoch, ktoré sa vzťahujú na tieto problémy. Učí ich klásť si otázky. Nie je len štúdiom a interpretáciou spisov, ale učí nás chápať a vážiť si múdrosť a inteligenciu filozofov. Uvádza nás do tajomstiev myslenia, ktoré ústi do presného a logického chápania. Je vyjadrením kultúry slobodného človeka, je súčasťou a hodnotou nášho života.

Slovo filozofia prvýkrát použil Pytagoras, hovoril o nej aj Herakleitos ale až Sokrates dal tomuto pojmu jasnejší obsah. Filozofiu môžeme charakterizovať ako lásku k múdrosti.

Filozofia je myšlienkovou sústavou, ktorá skúma nielen zákony, zmeny objektívnej skutočnosti, ale odhaľuje jej princípy, ktorými sa riadi náš poznávací proces. Z takto vymedzeného chápania vyplývajú jej funkcie:

Poznávacia funkcia: podstatou tejto funkcie je skúmanie sveta
Metodologická funkcia: na základe zákonitostí sveta, môžeme znásobiť pôsobenie naň, ktoré by nám prinášalo úžitok
Kultivačná funkcia: pomocou nej vyjadrujeme pôsobenie filozofie na človeka a jej špecifické postavenie v porovnaní s inými vedami

Kľúčové slová:

filozofia

Platón

Sokrates

Aristoteles

renesancia

Hobbes

hermeneutika

pragmatizmus

determinizmus

poznanie



Obsah:
  • 1. Predmet, funkcie a špecifickosť filozofie. Právna filozofia v štruktúre sociálnej filozofie
    2. Vzťah filozofie a vedy. Reálne a formálne vedy - klasifikácia vied
    3. Dejiny filozofie ako teoretická disciplína. Predmet dejín politickej a právnej filozofie
    4. Predpoklady vzniku gréckej filozofie. Mýtus a formovanie filozof. vied
    5. Sokrates
    6. Platón
    7. Aristoteles
    8. Filozofia helenizmu
    9. Filozofia a politické myslenie v Ríme (Polybios, Cicero).
    10. Rímska stoická filozofia
    11. Rímska jurisprudencia
    12. Patristika, sv. Augustín
    13. Charakter stredovekej filozofie. Spor nominalizmu a realizmu
    14. Tomáš Akvinský
    15. Renesančný filozofický humanizmus
    16. Politická filozofia N. Machiavelliho
    17. J. Bodin (štát, právo, spravodlivosť)
    18. Utopické koncepcie (T. Morus, T. Campanella)
    19. Idea utopizmu v dejinách sociálneho filozofického a právneho myslenia
    20. Sofisti. Eristika a rétorika
    21. Holandská právna filozofia (H. Grotius, B. Spinoza)
    22. Východiská novovekého empirizmu. F. Bacon a teória idolov. Indukcia
    23. Charakteristické rysy novovekého racionalizmu. T. Descartes
    24. Prínos sociálnej filozofie francúzskeho osvietenstva (Rousseau, Voltaire, Montesquieu)
    25. Teória deľby moci (Montesquieu)
    26. T. Hobbes - sociálna a právna filozofia
    27. J. Locke - charakteristika filozofického systému. Právna filozofia (deľba moci)
    28. J.J. Rousseau (otázočka č. 24 kolegovia práva!!!)
    29. Všeobecná charakteristika nemeckej idealistickej filozofie. Hlavní predstavitelia 18. a 19. storočia.
    30. I. Kant (otázočka č. 29 kolegovia práva!!!)
    31. G.W.F. Hegel (otázočka č. 29 kolegovia práva!!!)
    32. Filozofia liberalizmu a vývoj liberalistických ideí 18. a 19. stor.
    33. Prvá fáza pozitivizmu a jej metodologický význam (A. Comte, J.S.Mill, L. Witthenstein)
    34. Filozofia A. Schopenhauera a F.W.Nietzscheho. Iracionalizmus a voluntarizmus.
    35. Hermeneutika ako metóda
    36. Filozofia novopozitivizmu, Viedenský krúžok. Problém verifikácie. L. Wittgenstein
    37. Východiská existencialistickej filozofie a problém občianskej neposlušnosti
    38. Idea utopizmu v dejinách sociálne a právnej filozofie
    39. Anglosaský právny liberalizmus (J. Bentham, J. Austin)
    40. Teoretické východiská filozofie K. Marxa. Sociálne a politický idey a ich rezíduá.
    41. Americký pragmatizmus a neopragmatizmus. Americký právny realizmus.
    42. Postpozitivizmus. K. Popper a princíp falzifikácie, P.Feyerabend a princíp proliferácie, T. Khun a pojem paradigma
    43. Všeobecná charakteristika postmodernizmu a jeho odraz v právnom myslení
    44. Filozofické zdroje právneho pozitivizmu
    45. Nemecká historickoprávna škola (C.F. v Savigny)
    46. Nemecký právny pozitivizmus 19. a 20. stor. (C.M.Bergbohm, R. Ihering, G. Jelinek)
    47. Právny normativizmus. H. Kelsen a čistá právna náuka. Norma ako filozof. kategória
    48. Analytická škola - H.L. Hart
    49. Všeobecná charakteristika prirodzenoprávnych koncepcií
    50. K.R.Popper a kritika historicizmu
    51. Predmet filozofie dejín. Koncepcie periodizácie historického procesu
    52. Genéza a vývoj problému spravodlivosti
    53. Totalitaristické politicko-právne doktríny 20. storočia
    54. Teória spravodlivosti J. Rawlsa
    55. A.F. v. Hayek a jeho negatívny test spravodlivosti
    56. Teória minimálneho štátu R. Nozicka
    57. Otázka slobody a rovnosti v sociálnej filozofii M. Walzera
    58. Sloboda ako filozofická kategória
    59. Povaha a význam kategórií sociálnej a právnej filozofie
    60. Determinizmus s indeterminizmus. Sociálny determinizmus. Kauzalita
    61. Pravda ako filozofická kategória
    62. Predmet teórie poznania. Jazyk a poznanie.
    63. Charakteristika sociálnej a právnej filozofie 20. stor.
    68. Locke : Druhé pojednání o vláde (Filozof.antológia, s. 96-99)
    69. Rousseau : Spoločenská zmluva (Filozof.antológia, s. 109-119)
    78. Rawls : Teória spravodlivosti (Základy filozofie, s. 184-196)
    79. Buchanan : Hranice slobody (Základy filozofie, s. 197-214)