Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 033 projektov
0 nových
Vypracované skúškové otázky - Filozofické a právne teórie
«»
| Prípona .doc |
Typ vypracované otázky |
Stiahnuté 42 x |
| Veľkosť 0,5 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 2628 |
| Posledná úprava 28.02.2017 |
Zobrazené 4 880 x |
Autor: - |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
30 Kreditov - kvalita:
92,3% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Vysoká škola v Sládkovičove
- Fakulta:-
- Kategória:Humanitné vedy » Filozofia
- Predmet:Filozofické a právne teórie
- Študijný program:-
- Ročník:1. ročník
- Formát:MS Office Word (.doc)
- Rozsah A4:50 strán
- Dokumentácia:Stiahni
Ukážka:
1. Predmet, funkcie a špecifickosť filozofie. Právna filozofia v štruktúre sociálnej filozofie
Filozofia ako vedná disciplína sa prezentuje ako pokus o súhlas alebo vytváranie nárokov na poznanie, ktoré ju robí vedeckou, morálnou, umeleckou, náboženskou atď.
Predmetom filozofie je snaha viesť študentov k porozumeniu intelektuálnych problémov, analyzovať ich, kritizovať argumenty obsiahnuté v textoch, ktoré sa vzťahujú na tieto problémy. Učí ich klásť si otázky. Nie je len štúdiom a interpretáciou spisov, ale učí nás chápať a vážiť si múdrosť a inteligenciu filozofov. Uvádza nás do tajomstiev myslenia, ktoré ústi do presného a logického chápania. Je vyjadrením kultúry slobodného človeka, je súčasťou a hodnotou nášho života.
Slovo filozofia prvýkrát použil Pytagoras, hovoril o nej aj Herakleitos ale až Sokrates dal tomuto pojmu jasnejší obsah. Filozofiu môžeme charakterizovať ako lásku k múdrosti.
Filozofia je myšlienkovou sústavou, ktorá skúma nielen zákony, zmeny objektívnej skutočnosti, ale odhaľuje jej princípy, ktorými sa riadi náš poznávací proces. Z takto vymedzeného chápania vyplývajú jej funkcie:
Poznávacia funkcia: podstatou tejto funkcie je skúmanie sveta
Metodologická funkcia: na základe zákonitostí sveta, môžeme znásobiť pôsobenie naň, ktoré by nám prinášalo úžitok
Kultivačná funkcia: pomocou nej vyjadrujeme pôsobenie filozofie na človeka a jej špecifické postavenie v porovnaní s inými vedami
1. Predmet, funkcie a špecifickosť filozofie. Právna filozofia v štruktúre sociálnej filozofie
Filozofia ako vedná disciplína sa prezentuje ako pokus o súhlas alebo vytváranie nárokov na poznanie, ktoré ju robí vedeckou, morálnou, umeleckou, náboženskou atď.
Predmetom filozofie je snaha viesť študentov k porozumeniu intelektuálnych problémov, analyzovať ich, kritizovať argumenty obsiahnuté v textoch, ktoré sa vzťahujú na tieto problémy. Učí ich klásť si otázky. Nie je len štúdiom a interpretáciou spisov, ale učí nás chápať a vážiť si múdrosť a inteligenciu filozofov. Uvádza nás do tajomstiev myslenia, ktoré ústi do presného a logického chápania. Je vyjadrením kultúry slobodného človeka, je súčasťou a hodnotou nášho života.
Slovo filozofia prvýkrát použil Pytagoras, hovoril o nej aj Herakleitos ale až Sokrates dal tomuto pojmu jasnejší obsah. Filozofiu môžeme charakterizovať ako lásku k múdrosti.
Filozofia je myšlienkovou sústavou, ktorá skúma nielen zákony, zmeny objektívnej skutočnosti, ale odhaľuje jej princípy, ktorými sa riadi náš poznávací proces. Z takto vymedzeného chápania vyplývajú jej funkcie:
Poznávacia funkcia: podstatou tejto funkcie je skúmanie sveta
Metodologická funkcia: na základe zákonitostí sveta, môžeme znásobiť pôsobenie naň, ktoré by nám prinášalo úžitok
Kultivačná funkcia: pomocou nej vyjadrujeme pôsobenie filozofie na človeka a jej špecifické postavenie v porovnaní s inými vedami
Kľúčové slová:
filozofia
Platón
Sokrates
Aristoteles
renesancia
Hobbes
hermeneutika
pragmatizmus
determinizmus
poznanie
Obsah:
- 1. Predmet, funkcie a špecifickosť filozofie. Právna filozofia v štruktúre sociálnej filozofie
2. Vzťah filozofie a vedy. Reálne a formálne vedy - klasifikácia vied
3. Dejiny filozofie ako teoretická disciplína. Predmet dejín politickej a právnej filozofie
4. Predpoklady vzniku gréckej filozofie. Mýtus a formovanie filozof. vied
5. Sokrates
6. Platón
7. Aristoteles
8. Filozofia helenizmu
9. Filozofia a politické myslenie v Ríme (Polybios, Cicero).
10. Rímska stoická filozofia
11. Rímska jurisprudencia
12. Patristika, sv. Augustín
13. Charakter stredovekej filozofie. Spor nominalizmu a realizmu
14. Tomáš Akvinský
15. Renesančný filozofický humanizmus
16. Politická filozofia N. Machiavelliho
17. J. Bodin (štát, právo, spravodlivosť)
18. Utopické koncepcie (T. Morus, T. Campanella)
19. Idea utopizmu v dejinách sociálneho filozofického a právneho myslenia
20. Sofisti. Eristika a rétorika
21. Holandská právna filozofia (H. Grotius, B. Spinoza)
22. Východiská novovekého empirizmu. F. Bacon a teória idolov. Indukcia
23. Charakteristické rysy novovekého racionalizmu. T. Descartes
24. Prínos sociálnej filozofie francúzskeho osvietenstva (Rousseau, Voltaire, Montesquieu)
25. Teória deľby moci (Montesquieu)
26. T. Hobbes - sociálna a právna filozofia
27. J. Locke - charakteristika filozofického systému. Právna filozofia (deľba moci)
28. J.J. Rousseau (otázočka č. 24 kolegovia práva!!!)
29. Všeobecná charakteristika nemeckej idealistickej filozofie. Hlavní predstavitelia 18. a 19. storočia.
30. I. Kant (otázočka č. 29 kolegovia práva!!!)
31. G.W.F. Hegel (otázočka č. 29 kolegovia práva!!!)
32. Filozofia liberalizmu a vývoj liberalistických ideí 18. a 19. stor.
33. Prvá fáza pozitivizmu a jej metodologický význam (A. Comte, J.S.Mill, L. Witthenstein)
34. Filozofia A. Schopenhauera a F.W.Nietzscheho. Iracionalizmus a voluntarizmus.
35. Hermeneutika ako metóda
36. Filozofia novopozitivizmu, Viedenský krúžok. Problém verifikácie. L. Wittgenstein
37. Východiská existencialistickej filozofie a problém občianskej neposlušnosti
38. Idea utopizmu v dejinách sociálne a právnej filozofie
39. Anglosaský právny liberalizmus (J. Bentham, J. Austin)
40. Teoretické východiská filozofie K. Marxa. Sociálne a politický idey a ich rezíduá.
41. Americký pragmatizmus a neopragmatizmus. Americký právny realizmus.
42. Postpozitivizmus. K. Popper a princíp falzifikácie, P.Feyerabend a princíp proliferácie, T. Khun a pojem paradigma
43. Všeobecná charakteristika postmodernizmu a jeho odraz v právnom myslení
44. Filozofické zdroje právneho pozitivizmu
45. Nemecká historickoprávna škola (C.F. v Savigny)
46. Nemecký právny pozitivizmus 19. a 20. stor. (C.M.Bergbohm, R. Ihering, G. Jelinek)
47. Právny normativizmus. H. Kelsen a čistá právna náuka. Norma ako filozof. kategória
48. Analytická škola - H.L. Hart
49. Všeobecná charakteristika prirodzenoprávnych koncepcií
50. K.R.Popper a kritika historicizmu
51. Predmet filozofie dejín. Koncepcie periodizácie historického procesu
52. Genéza a vývoj problému spravodlivosti
53. Totalitaristické politicko-právne doktríny 20. storočia
54. Teória spravodlivosti J. Rawlsa
55. A.F. v. Hayek a jeho negatívny test spravodlivosti
56. Teória minimálneho štátu R. Nozicka
57. Otázka slobody a rovnosti v sociálnej filozofii M. Walzera
58. Sloboda ako filozofická kategória
59. Povaha a význam kategórií sociálnej a právnej filozofie
60. Determinizmus s indeterminizmus. Sociálny determinizmus. Kauzalita
61. Pravda ako filozofická kategória
62. Predmet teórie poznania. Jazyk a poznanie.
63. Charakteristika sociálnej a právnej filozofie 20. stor.
68. Locke : Druhé pojednání o vláde (Filozof.antológia, s. 96-99)
69. Rousseau : Spoločenská zmluva (Filozof.antológia, s. 109-119)
78. Rawls : Teória spravodlivosti (Základy filozofie, s. 184-196)
79. Buchanan : Hranice slobody (Základy filozofie, s. 197-214)
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené