Obdobie renesanie, humanizmu, baroka, klasicizmu

Obdobie renesanie, humanizmu, baroka, klasicizmu

Od konca 13. a najmä začiatkom 14. Storočia sa šírilo v Taliansku a neskôr aj v iných krajináh, myšlienkové, spoločenské a umelecké hnutie humanizmus (z latinčiny hunanus=ľudský) a renesancia (obroda, znovuzrodenie). Cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v uchu antických ideálov a napokon obroda, znovuzrodenie antiky.

Vznik novej epochy súvisel s rozvojom manufaktúrnej výroby a s rozmachom meštianstva (buržoázie). Nová epocha bola bohatá na významné objavy a vynálezy.

Humanistické a renesančné myslenie odmietalo feudálne a cirkevné myslenie a od nadpozemského světa sa obracalo k pozemskému životu, zdôrazňovali význam pozemského života.

Zdôrazňovalo nové hodnoty: právo človeka na radostné prežívanie človeka, úctu k rozumu (racionalizmus); zmyslové poznanie (senzualizmus); význam jednotlivca (individualizmus). Podobné hodnoty boli typické pre Grécku a Rímsku kultúru -> preto sa humanizmus a renesancia opierali o antiku. Štúdiom a napodobňovaním antikej kultúry a umenia chceli obnoviť ideály antického sveta.