Teória, riadenie a organizácia verejnej správy

Dôvody pre existenciu verejného sektora
- makroekonomické – zabezpečenie určitého objemu verejných statkov a služieb, kde je verejný záujem (obrana, súdnictvo, veda a výskum)
- mikroekonomické – nie je záruka toho, že súkromný sektor zabezpečí komplex požadovaných služieb alebo ich potrebu v dostatočnom množstve.
Verejná správa: správa vecí verejných a jej vykonávanie vo verejnom záujme, t.j. v záujme všetkých obyvateľov. Ide o službu občanom.
Záležitosti, ktoré sú predmetom verejnej správy vždy stanovujú zákony, kde je stanovený obsah a rozsah výkonu verejnej správy, nositeľ verejnej správy a prostriedky, ktoré je na výkon možné použiť. Pri výkone verejnej správy sú vo vzájomných vzťahoch vždy najmenej dve osoby:
- subjekt verejnej správy t.j. ten, ktorý verejnú správu vykonáva. Subjekty verejnej správy nazývame tiež orgánmi verejnej správy (ŠS, samospráva, verejno – právne korporácie).
- objekt verejnej správy t.j. ten, ktorý je cieľom, resp. adresátom verejnej správy (obyvatelia).
...

Vznik a vývoj verejnej správy na Slovensku
Na území Slovenska sa vyskytovali 4 úrovne územného členenia reprezentované územno – správnymi jednotkami:
1.Základná úroveň: základná jednotka územného členenia od včasného stredoveku – obce (villa, opecz, ves). Hierachia od 15. storočia – villa (dedina) – oppidium (mestečko) – civitas (mesto). V niektorých písomných prameňoch sa objavuje aj slovanský pojem – mesto.
2.Nad - obecná úroveň: Terminus, processus – blízke obce sa začali v 11. – 12. storočí spájať do väčších celkov. Slúžnovské obvody, slúžnovské okresy – vznikajú v 13. storočí. Po r. 1919 sa pre tieto útvary používal len pojem okres.
3.Regionálna úroveň: Grady, civitates – od začiatku 9. storočia, územia ohraničené obrannou, hospodárskou a správnou kontrolou strediskových hradísk. Comitatus – komitáty, španstvá, hradské španstvá, stolice – od 11. storočia
...