Výživa psov s ochorením diabetes mellitus

Prvá písomná zmienka o cukrovke je v lekárskom zázname z roku 1551 p.n.l., ktorý bol objavený egyptológom Ebersom na staroegyptskom papyruse v hrobke pri egyptských Tébach. Táto choroba tu bola definovaná veľkým smädom a močením. K podobným poznatkom dospel aj grécky lekár Aretaeus z Kapadócie, ktorý žil v 2. st. n.l. Práve on nazval túto chorobu diabetes. Postupne sa k základným prejavom pridávali aj ďalšie príznaky.

Thomas Willis, lekár z Oxfordu zistil, že moč chorých je sladký a k názvu diabetes pridal slovo mellitus - medový. Francúz Bouchasdat vypracoval zásady modernej diabetológie v liečbe cukrovky. Bol zástancom trvalej podvýživy. V roku 1921 Kanaďan Frederic Banting a Charles Herbert Best pokusmi na psoch izolovali čistý inkrét pankreasu - hormón inzulín. V roku 1922 aplikovali prvýkrát inzulín z hovädzích pankreasov 14 ročnému chlapcovi, ktorého zdravotný stav sa takmer okamžite viditeľne zlepšil.

Trunk Nothmann Wagener uviedol na trh v roku 1926 prvé perorálne antidiabetiká pod názvom Synthialin.