Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

44 297   projektov
0 nových

Osud rasovo prenasledovaných na Slovensku - 5. NEZABIJEŠ!

«»
Prípona
.doc
Typ
seminárna práca
Stiahnuté
0 x
Veľkosť
0,1 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
44553
Posledná úprava
03.03.2014
Zobrazené
627 x
Autor:
zuzana.kollarova
Facebook icon
Detaily projektu
Popis:
Židovská komunita v období existencie vojnovej Slovenskej republiky zažila podobne ako iné európske komunity genocídu v podobe holokaustu. Početnosť tejto komunity sa pohybovala okolo 89 000 obyvateľov (podľa sčítania v roku 1930 - to bolo približne 135 000 obyvateľov), pričom po I. Viedenskej arbitráži v novembri 1938 sa približne 40.000 Židov dostalo na územia, ktoré získalo s pomocou nacistického Nemecka a fašistického Talianska - Maďarsko.
Využívajúc oslabenie Československej republiky po Mníchovskom diktáte sa k moci na Slovensku dostala Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) a 6. 10. 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska, respektíve tzv Autonómna Slovenská krajina. Už v Žiline sa 6. 10. 1938 v Manifeste slovenského národa ozvalo ako z dielne Jozefa Goebbelsa: "...Vytrváme po boku národov bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia" 1.). Autonomistický režim sa následne za niekoľko týždňov premenil za aktívnej účasti predstaviteľov HSĽS v režim jednej strany, ale aj jednej predstavy o politickom, kultúrnom, ale nakoniec aj duchovnom a náboženskom vývoji v štáte. Na pozadí všeobecne antidemokratických zásahov sa začal prejavovať aj antisemitizmus. Už v jeseni 1938 došlo k radikálnemu zásahu proti židovskej komunite - deportáciam viac ako 7 500 Židov na územie, ktoré po Viedenskej arbitráži okupovalo Maďarsko. Tieto deportácie boli bezprostrednou reakciou Jozefa Tisu a predstaviteľov HSĽS na I. Viedenskú arbitráž (2. 11. 1938), ktorou slovenská autonómna vláda utrpela svoju prvú zahraničnopolitickú porážku. Tiso a jeho spolupracovníci potrebovali v tej chvíli nájsť "obetného baránka" zodpovedného za územné straty. Tým sa stali Židia. Deportácie boli v podstate formou kolektívneho trestu. Xenofobický pocit vedúcej politickej elity HSĽS "byť obeťou" viedol k nenávisti a priniesol už vtedy bezohľadné a neľudské "riešenie". Židovská komunita na Slovensku vykreslená ako "neslovenská a protislovenská" bola vtedy jedinou minoritou, ktorá nemala ochranu. Autonómna vláda postihla tých, na ktorých si trúfala.

Kľúčové slová:

genocída

židia

nacizmus

koncentračné tábory

HSĽS



Obsah:
  • analogický popic udalostí od prvého odvozu židov - 1000 žien z Popradskej stanice

Zdroje:
  • Barkány, E. Dojč: Židovské náboženské obce na Slovensku , Bratislava 1991.
  • Kamenec, I.: Po stopách tragédie , Bratislava 1991
  • http://www.holocaust.cz
  • 1.) Slovenská pravda, 8. 10. 1938, s.1.
  • 2.) Slovák, 7. 2. 1938, s. 4
  • 3.) Slovenský národný archív, fond Národný súd, Dr. A. Vašek, Tnľud 17/46/43.
  • 4.) Slovenský národný archív, fond Ministerstvo vnútra, kartón 267, 406-560-13.
  • 5.) I. Kamenec: Po stopách tragédie , Bratislava 1991, s. 138
  • 6.) I. Kamenec: Štátna rada v politickom systéme Slovenského štátu v rokoch 1939-1945 , in: Historický časopis 44 ,
  • 2. sv., 1996, s. 221-242.
  • 7.) Slovenský národný archív, fond Snem Slovenskej republiky, kartón 180, 370/1943.
  • 8.) Slovenský národný archiv, fond Ministerstvo vnútra, 143-16/2-1/44, D 1218-1