Komparácia náboženstiev v starovekom Grécku a Ríme

„Kultúra patrí k vedecky najproblematickejším a zároveň veľmi často používaným pojmom. Významy, v ktorých sa kultúra používa, sú veľmi rozmanité. Týkajú sa oblastí života jednotlivca aj spoločnosti, a to ako forma vedomia, oblasť duchovného života človeka a spoločnosti, vzelanosť, umenie, tradícia, forma sociálnej komunikácie, normy konania a myslenia, oblasť spoločenského života. Pojem kultúra má antické korene a spája sa s výrokom Cicera: „Cultura animi autem philosophia est.“, ktorý bol znovuzrodený a prijatý v Európe v období renesancie. Ako vyplýva z výroku, ktorého platnosť sa potvrdzuje aj v dnešných časoch, išlo hlavne o starostlivosť ducha a duše človeka, jeho samozdokonaľovanie sa prostredníctvom vzdelávania, konkrétne filozofie. Kultivovanie ducha, duše samého seba sa vzťahovalo na na slobodných občanov, elitu spoločnosti. Krása, dobro, pravda sú sprievodnými stálicami v duchovných hľadaniach človeka, jeho pravdivej, zmysluplnej duchovnej orientácie. Estetické, mravné a poznávateľné je len rôznym spôsobom získania jednoho a toho istého- vyššieho zmyslu života, harmónie, spolužitia so svetom. Počas období vývoja sa zdôrazňovala myšlienka o nemožnosti vyvodenia možného z poznania skutočného, o nemožnosti teoretického zdôvodnenia hodnôt morálnach a estetických. Najbližšie k naplneniu zmyslu boli starovekí Gréci, ktorí hlásali ideál vzdelania a výchovy v princípe kalokagatie (Platón). Išlo o jednotu, harmóniu, súlad a mieru všetkých duchovných a fyzických síl.