Genetika

Stav každého organizmu, od jednoduchšej riasy až po slona, sa riadi podľa plánu, ktorý však nie je nakreslený na výkrese, ale zapísaný chemickým kódom v DNK (DNA) deoxirybonukleová kyselina. DNK tvorí dvojité špirálovito zvinuté molekuly uložené v bunkách všetkých živých organizmov. Chemický kód je veľmi zložitý. Napríklad kódy v bunkách človeka obsahujú 50 000 až 100 000 pokynov nazývaných gény. Každý gén zodpovedá za tvar inej časti tela alebo za jej vlastnosti. GENETIKA je veda, ktorá skúma, ako sa vlastnosti rodičov prenášajú na potomstvo.

Genetika je disciplína biológie, ktorá skúma dedičnosť a premenlivosť. Genetiku založil Johann Gregor Mendel, ktorý v roku 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností. Patrí medzi biologické vedy a delí sa podľa hľadiska štúdia organizmov (podobne ako anatómia alebo fyziológia). Sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom.
Dedičnosť zabezpečuje prenos druhových vlastností z generácie na generáciu a je viazaná na bunečné jadro a v ňom na chromozómy, ktoré sú orgány dedičnosti a nosiči génu. Pri nepohlavnom rozmnožovaní získa jedinec všetky svoje vlohy od jedného rodičovského organizmu, pri pohlavnom rozmnožovaní získava jedinec vlohy od obidvoch rodičov. Dedičnosť predstavuje tzv. tendenciu k stálosti, kým vzájomná kombinácia jadier pohlavných buniek vedie k premenlivosti - tendencia k nestálosti. Premenlivosť - vnútrodruhová - organizmy jedného druhu sa nielen zhodujú, ale aj odlišujú individuálnymi vlastnosťami. Jednotlivé vlastnosti organizmov (prejavené) v genetike nazývame znaky, a súbor všetkých znakov živého organizmu, ktoré sa uňho prejavia v konkrétnych kvalitatívnych alebo kvantitatívnych formách sa nazýva fenotyp. (znak = vlastnosť, fenotyp = súbor vlastností). Jednotlivé znaky organizmu delíme na morfologické, funkčné a psychické. Na prejavenie znaku sú dôležité biochemické reakcie prebiehajúce v bunkách - každý znak je zároveň aj biochemickým znakom. Z rodičov na potomkov sa neprenášajú hotové znaky, ale len ich molekulové predpoklady - gény (vlohy), sú to presne špecifikované časti molekuly DNA ktoré nesú genetickú informáciu o utvorení biochemických znakov.
Úsek vláknovej makromolekulovej DNA, ktorý nesie úplnú genetickú informáciu pre jeden znak sa nazýva gén (alela). Súbor génov živého organizmu, ktoré sa uňho vyskytujú v konkrétnych formách (alelách) sa nazýva genotyp.