Z literárneho odkazu Veľkej Moravy

Hoci už pred príchodom vierozvestov Cyrila a Metoda sa u nás šírilo kresťanstvo a cudzí misionári, najmä talianski a nemeckí, už kvôli úspešnej pastorácii museli preložiť do reči ľudu aspoň základné náboženské texty (otče náš, Verím, Desatoro a krstné, spovedné a iné formuly), prípadne napísať aj nejaké pôvodné výtvory, predsa len z tohto obdobia sa nám nič nezachovalo.
Nič sa nezachovalo ani z ústnej slovesnosti, čo by malo súvekú podobu. Zachovali sa - v neskorších odpisoch - len pamiatky z obdobia účinkovania Cyrila a Metoda, t.j. z druhej polovice 9. storočia. Prakticky až oni zostavením písma a vlastnou literárnou činnosťou, založili literárnu tradíciu na našom území.
Okrem prekladov liturgických a cirkevnoprávnych kníh ostala po nich a ich najbližších spolupracovníkoch aj pôvodná tvorba, z ktorej si zasluhuje pozornosť najmä Proglas (veršovaný úvod k prekladu evanjelia).
Konštantín a Metod položili základy novým formám slovanskej vzdelanosti a obmedzili prenikanie nemecko - latinského kultúrneho a politického vplyvu. Neoceniteľným kultúrnym činom bolo zostavenie prvého slovanského písma - hlaholského písma (hlaholika), založenie prvého slovanského literárneho (spisovného, kultúrneho) jazyka - staroslovienskeho jazyka a vytvorenie prvej slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry.