Makromolekulárne látky - plasty

Skúmanie makromolekulových látok má svoje počiatky už v 19.storočí, kedy boli čisto empirickými metódami pripravené produkty premien prírodných makromolekulových látok. V roku 1839 bola popísaná vulkanizácia prírodného kaučuku sírou, v roku 1859 bol pripravený z celulózy pôsobením kyseliny sírovej tzv. vulkánfıber, v roku 1865 bol pripravený celuloid z nitrátu celulózy a gáfru a v roku 1897 bola z kazeínu a formaldehydu pripravená syntetická rohovina - galalit. Príprava regenerovanej celulózy - viskózy - má počiatok v roku 1900 a okolo roku 1910 boli objavené prvé postupy prípravy éterov celulózy a technicky použiteľných acetátov celulózy.
V roku 1839 pozoroval E. Simon, že styrén zahrievaním prechádza na tuhú hmotu rovnakého sumárneho zloženia - polystyrén. Zosietené polyesterové živice pripravil v roku 1847 J. Berzelius zahrievaním kyseliny vínnej a glycerolu. Avšak štruktúra a vlastnosti týchto polymérov neboli objaviteľom známe a objavy upadli do zabudnutia.
Za objaviteľa prvých syntetických polymérov, ktorý svoj objav technicky prepracoval a využil, je možné označiť L. H. Baekelanda. Okolo roku 1905 začal študovať kondenzáciu fenolu s formaldehydom, a už v roku 1910 bola zavedená výroba bakelitu. V oblasti polymerizácie nenasýtenych zlúčenín boli dosiahnuté prvé úspechy v roku 1912 pri syntéze náhrady prírodného kaučuku z 2,3 - dimetylbutadiénu.
Použitie zmesí novolak - hexametyltetramin namiesto fenolických rezolov prinieslo v roku 1926 ďalší pokrok vo vývoji lisovacích hmôt. V roku 1920 začali pokusy s kondenzáciou močoviny s formaldehydom a položili základ k vývoju močovinoformaldehydových lisovacích hmôt, ktorých výroba začala v roku 1931.