Remarque

Remargue ukázal ako vojna rozbila život najmladšej generácie, ale nedostal sa tak ďaleko aby odhalil pravé príčiny vojny. Poukazuje na zhubný vplyv vojny na mladú generáciu, ktorá, pokiaľ nepadla na bojisku, vrátila sa domov fyzicky alebo psychicky dokaličená. Na čitateľov pôsobil najmä silou faktov a ich sugestívnym vykreslením. V takto písaných románoch začína dlhá rada drastických líčeniach a autentických správach, ktoré množstvo vrcholí v prvých povojnových rokoch. Cieľom týchto diel bolo predovšetkým podať varujúce svedectvo. Spoločné im sú dve hlavné tendencie: snaha o dokumentárnu vernosť, ktorá priamo, bez štylizovania necháva na čitateľa pôsobiť fakty vo všetkej drastickosti a tragický pátos ako dôsledok citovej reakcie na hrôzu, ktorú už neide v románe obsiahnuť. Pátos je však v literatúre prostriedok, ktorého účinok je do značnej miery podmienení blízkosťou témy čitateľovi, jeho schopnosťou vžiť sa a spolu prežívať. S odstupom, ktorý nie je daný iba časovou vzdialenosťou, ale aj odlišnosťou spoločenskej situácie, v ktorej je autor i čitateľ: ustupujú do pozadia špecificky dobové a citové príznaky sujetu a stále viac vystupujú jeho obecné ľudské stránky.