Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 035   projektov
0 nových

Dejiny svetového divadla - Nemecká dráma - poznámky komplet

«»
Prípona
.doc
Typ
poznámky
Stiahnuté
5 x
Veľkosť
0,1 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
44458
Posledná úprava
27.02.2014
Zobrazené
1 779 x
Autor:
zuzana.kollarova
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
STREDOVEK= tu začína nemecká dráma
dve tradície: duchovné hry ( vianočné a veľkonočné hry ) a fašiangové hry
sú to aj prvé formy inscenácií

DUCHOVNÉ HRY

zo slávnostných veľkonočných a vianočných bohoslužieb
duchovný oblečený ako anjel spieval zvestovanie z Evanjelia podľa Lukáša, iní duchovní ako pastieri pri jasličkách; obmieňalo sa to, čo je známe
Veľký piatok= pochovávanie Pána, nedeľa= znovuzrodenie
najstaršia dochovaná veľkonočná hra: „Muri“ ( 13. storočie )
14. storočie- „Pašiové hry zo Sant Galenu“= o utrpení Krista
autori sú zväčša neznámi
vianočná hra sa spojila s Trojkráľovou hrou
typyzujú sa postavy ( Mária Magdaléna reprezentuje hriech sveta )
sviatok prepodstatnenia= zmena Krista na chlieb a víno, v Nemecku bol cirkevným sviatkom
v duchovných hrách sa začal zobrazovať nielen príbeh spásy, ale zároveň sa začala zobrazovať história spásy ( všetko od knihy Genesis až po Zjavenie Jána )
duchovné hry sa postupne rozrastajú, nie je možné ich hrať v kostoloch, dostávajú sa pred kostol

Kľúčové slová:

dejiny svetového divadla

nemecká dráma

VŠMU



Obsah:
  • delenie nemeckej drámy
    duchovné hry
    fašiangové hry
    hans rosenplutz
    hans folz
    hans sachs
    jacob ayrer
    humanistická dráma
    georg macropedius
    nikodemus frischlin
    martin opitz
    andreas gryphius
    daniel casper von lohenstein
    kalroline neuberová
    gottsched
    g.e.lessing a jeho hry
    hnutie sturm und drang
    johan wolfgang goethe a jeho hry
    weimarská klasika alebo omdobie klasického romantizmu
    friedrich maximilian klinger
    jacob m.r. lenz
    henrich leopold wagner
    fridrich schiller
    klasické obdobie
    heinrich von kleist

Zdroje:
  • prof. Wild
  • spolužiaci
  • knižnica VŠMU
  • internetové zdroje