Popis:
		4. Maturitná otázka z literatúry
Osvietenstvo, klasicizmus, myšlienka slovanstva, tvorba Kollára a Holého
Klasicizmus vzniká v 17. - 18. storočí na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV. Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, ale najmä v tom, čo je v nej podstatné a nemenné. Klasicistická literatúra si podľa antického vzoru určila presné pravidlá, ktoré má literárna tvorba rešpektovať. Presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie zveršoval v diele Básnické umenie N i c o l a s B o i l e a u - 
D e s p r é a u x. Rozlišovali sa „vysoké žánre“: óda, elégia, tragédia a „nízke žánre“: bájka, satira a komédia. Dôležité bolo aj to, že vo vlastnej interpretácii látky sa klasicisti orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descatra: „Myslím, teda som.“, ktorej princípom je dôraz na vlastné myslenie, na rozumovú disciplínu, kde cit je podriadený povinnosti a rozumu.
		
        
    
    Kľúčové slová:
		
		  		  osvietenstvo
		  		  klasicizmus
		  		  Ján Hollý
		  		  idea slovanstva
		  		  Juraj Fándly
		  		  Ján Chalupka
		  		  Ján Kollár
		  		  Slávy dcéra
		  		
		
				
		
		Obsah:
		
				- Klasicizmus
 Spoločensko-politická situácia
 Osvietenstvo
 Osvietenské myslenie a jeho obraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Kollára a Hollého
 Idea slovanstva