Architektúra na Slovensku v renesancii

Renesancia v preklade znamená znovuzrodenie, či obrodenie. V 13. str. sa začalo v Taliansku a neskôr aj v iných krajinách šíriť nové myšlienkové, spoločenské a umelecké hnutie - renesancia a humanizmus (ľudský - ľudskosť). Cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a napokon obroda, znovuzrodenie antiky. Typické bolo vyzdvihovanie práva človeka na prirodzené, šťastné prežívanie života, láska k prírode, racionalizmus (úcta k rozumu), senzualizmus (zmyslové poznanie) a individualizmus (zdôrazňovanie jednotlivca). Podmienil ho rozklad feudálnych pomerov, rozvoj miest a vznik meštianstva, rozmach prírodných vied, najmä astronómie, fyziky a anatómie (G. Bruno, heliocentrické názory G. Galilea a Kopernika, J. Kepler, kníhtlač Jána Gutenberga, Leonardo da Vinci a i.), zemepisné objavy v 15 - 16. storočí (Amerika), kompas. Začali sa lámať cirkevné dogmy a kresťanská ideológia, pričom človek začal rozmýšľať racionálnejšie a praktickejšie, čo prinieslo obdobie reforiem. Filozofická pozornosť sa obrátila k človeku (základ tvorila antická filozofia- individualizmus), ktorý začal byť chápaný ako tvorca spoločenských pomerov. Rozvíjal sa priemysel a s ním aj nová trieda meštianstvo (buržoázia), ktorá sa vymaňovala z feudálnych pút najskôr v Taliansku a postupne i v celej Európe. Humanistická a renesančná ideológia sa od záhrobného nadpozemského života obracala k svetskému životu
Z umeleckého hľadiska tvorí epochu medzi gotikou a barokom. Humanistické a renesančné myslenie prevratne zasiahlo do života, literatúry, vedy a umenia (resp. architektúry).
Renesanciu do Uhorska uviedol Martin Korvín. Strediskom nového hnutia bol kráľov-ský dvor v Budíne, palác na Vyšehrade a neskoršie aj rezidencie cirkevných hodnostárov. Hnutie sa v uhorských pomeroch značne lí¬šilo od západných, lebo jeho nositeľom bola spočiatku šľachta.
V 15. storočí vzrástol i na Slovensku význam miest. Na Slovensku sa však nové hnutie stretlo s doznievajúcou gotikou. Prvý rene¬sančný impulz v 15. storočí sa na Slovensku takto prejavil v prechodnom slohu, uplatňujúcom sa najviacej v epitafoch, oltár¬nych obrazoch, teda zreteľnejšie v plastike a v maliarstve než v architektúre. Vplyv nového hnutia sa vo výtvarnom umení prejavo¬val v zosilnenej tendencii k racionalizmu, naturizmu i realizmu, k vecnému, presnému a logickému videniu a chápaniu sveta, k rozšíreniu pohľadu, simultánnosti vnímania, schopnosti vidieť priestor a vidieť v priestore. Premena sa prejavila i na epita¬foch, viazaných stredovekou tradíciou. V 1. pol. 16. storočia začala na Slovensku uplatňovať svoj vplyv renesančná architektúra. Premena sa odohrávala v 2 polohách a ich početných variáciách. Menila sa veľká forma gotického priestoru smerom k horizontále, pričom sa zachovalo staré gotické tvaroslovie, no uvoľňovala sa jeho statická a tektonická väzba a zvyšoval sa dekoratívny význam, pridávali sa nové výrazné renesančné detaily.
Stavby uceleného renesančného slohu vznikali na Slovensku iba od polovice 16. storočia. Prvým výrazným a najhodnotnejším dielom prechodného obdobia bola radnica v Bardejove (obr. 10) významná ojedinelá civilná meštiacka stavba s výraznými renesančnými detailmi a časťami na pozadí širšieho teritória, lebo v tom istom čase vznikali v okolitých krajinách podobné stavby len cirkevné, prípadne kráľovské. V 2. období renesancie na Slovensku, ktoré pretvárala retardovane až do konca 17. storočia, sa zreteľne uvoľňovali racionálne tendencie a vnútorná logika predchádzajúceho obdobia v prospech zložitejšej a malebnej škály vzťahov, obohacovalo sa tvaroslovie a výzdoba, prelínajúc sa už s barokovými formami a princípmi. Najvýznamnejšou oblasťou renesančnej architektúry na Slovensku boli mestá, v ktorých sa vyvíjala pod vplyvom architektúry južného Poľska.