Zakladateľom modernej filozofickej antropológie bol Max Scheler. Bol dobre orientovaný vo vtedajších nových poznatkoch empirických vied o človeku, ktoré zároveň využil aj pri tvorbe svojho originálneho obrazu človeka. Zároveň si bol vedomý toho, že samotné poznatky o človeku sú nedostatočné na objasnenie podstaty človeka, že práve naopak, vo svetle formulovanej podstaty človeka stanú sa jasnejšími.

Filozofická antropológia (z gr. filein – milovať, sophia – múdrosť, anthropos – mužská tvár, človek) je filozofická náuka o človeku. Predmetom filozofickej náuky je človek ako taký, človek vo svojej celostnosti. Predmet filozofickej antropológie sa odlišuje od predmetu špeciálnych vied, ktoré sa zameriavajú len na parciálnu oblasť človeka. Napríklad predmetom medicíny je človek ako biologická bytosť, ktorá sa skúma hlavne z pohľadu zdravia a choroby. Predmetom paleoantropológie je zasa človek z ...

F – antropológia nie je tradičnou súčasťou filozofického systému, stala sa ňou až v 20.r. 20.st. Filozofie človeka neboli tým, čo v 20.st. rozumieme pod F.A. Protagoras tvrdil, že mierou všetkých vecí je človek. Človek je teda hlavnou prizmou, cez ktorú poznáva. Táto téza však nebola dominantnou v antickej filozofii. Takéto učenia boli súčasťou sociálnej F alebo etiky, ale človek ako predmet filozofickej analýzy, to je predmet 20.st. K tomu sú potrebné tri predpoklady: 1. Človek musí mať záuje...

ARNOLD GEHLEN  antropológia berie na vedomie predpoklady a výsledky špeciálnych vied (morfológia, psychológia, jazykoveda, ..)  ak za predmet svojho skúmania určí človeka, sleduje dvojaký cieľ a.) sformovať vedu, kt. by bola nadradená ostatným vedám a spájala by ich problematika b.) vedu, kt. by bola podchytená fyzicky aj psychicky  človek je výnimočný prípad, kt. sa čoraz dokonalejšie adaptuje na prostredie a je prispôsobený v určitom spoločenskom celku  človek nemá dokonca ani také š...

HELMUTH PLESNER  FA chápe ako fundament. Disciplínu a usiluje sa neutralizovať protiklad ducha a života  chce predstaviť ducha cez zmysly a zduchovniť zmyslové  conditio humana: chce poznať základnú štruktúru ľudského bytia  FA vidí dejinne a historicita človeka je podľa neho historicitou FA  FA má základ v potrebe FA má základ v potrebe človeka porozumieť sebe  chce odpovedať na otázku čo znamená a ako je možné byť človekom  každému prejavu bytia priznal rovnakú hodnotu pre odhale...

Úvod Vážený pán magister, milí spolužiaci. Na túto seminárnu prácu som si pripravil tému, ktorú možno niektorí poznáte alebo ste o nej aspoň počuli. Je to téma týkajúca sa tej najprirodzenejšej súčasti života a tou je nepochybne smrť. Každý z nás sa isto aspoň raz v živote zamýšľal nad otázkami, čo sa bude diať po smrti? Existujú duchovia? Existuje nebo? Peklo? Budem so svojimi blízkymi? Alebo je to len výmysel? Výplod fantázie?

Arnold Gehlen najviac inklinoval k interdisciplinarite tj. biológia-filozofia. Publikoval však aj v sociológii (FA dopĺňa sociológiu). Gehlen sa stal zakladateľom filozofickej antropológie, keď nevidí človeka ako individuum, ale ako biologický druh v prírode. Na rozdiel od zvierat nemajú ľudia toľko inštinktov a k vývoju potrebujú dlhé detstva. Aby človek niečoho dosiahol, niečo vedel a niekam patril, musí sa neustále vyvíjať. Človek musí vytvárať špecifický ľudský svet, ktorým je podľa Ge...