Výchova ja v centre pozornosti vedy, ktorú poznáme pod názvom pedagogika alebo pedagogická veda. Člení sa do viacerých disciplín. Z hľadiska predmetu ju môžeme definovať napríklad ako teóriu edukačnej reality. Ako taká má svoju históriu, prešla peripetiami vlastného vývoja, ktorý môžeme sledovať aj na názorových rozdieloch o tom, čím sa vlastnemá zaoberať, na metódach skúmania, premenách terminológie... Nemožno v tomto kontexte nepripomenúť, že sa vyvýjala podľa sebaporozumenia vedy ako takej.Ne...

V tejto svojej práci sa zameriam na jedného z najväčších pedagógov v histórii, na Jána Amosa Komenského Posnažím sa poukázať na to, ako významne ovplyvnil rozvoj pedagogiky ako vedy. Konkrétne sa budem venovať jeho prínosu v oblasti metód vyučovania. Pretože tu je vidieť jeho prínos veľmi zreteľne. Kým dovtedy na školách prebiehala metóda bezduchého bifľovania sa, Ján Amos Komenský vo svojich dielach, Hlavne Veľkej didaktike a Analyti- ckej didaktike, navrhol a neskôr aj presadil takzvanú prirod...

- absolutizmus, štát, resp. panovník sa stáva vlastníkom celého života, disponuje svojimi občanmi a ich majetkom. - Snaha o centrálne riadené národné hospodárstvo – to malo za následok rozvoj manufaktúr a podporil sa rast obyvateľstva. Občan je vrchnosťou presadzovaný, cíti sa za neho zodpovedný, preniká myšlienka všade-siahajúceho riadenia a túžby po všeobecnom zdokonalení sveta. To si vyžaduje vychovanie schopného poddaného s praktickými poznatkami a zručnosťami. - 17. storočie na rozdi...

Pojem „výchova“ je v slovenskom jazyku mnohoznačný a používa sa nejednotne. Vyplýva to jednak zo zložitosti javov, ktoré nazývame výchovou, ako aj z nedostatkov v metodológii a pojmotvorbe v pedagogike. Existuje veľké množstvo definícií výchovy, ktoré ju vymedzujú. Pojem výchova nemôžeme vtesnať do jednej definície z hľadiska jednej teórie. Ako uvádza Švec termín výchovy ako komplementárny pojem k vzdelávaniu v tomto zmysle označuje „rodový /generický/ pojem sociálno-citovej, vôľovej a snaho...

Univerzita v minulosti a dnes Pojem univerzita pochádza z lat. universitas, čo znamená všeobecnosť / (spoločenský) celok, kolégium a je to pôvodne najstarší typ vysokej školy. Hoci prvé univerzity nesúce tento názov vznikli až v stredoveku, korene univerzít sú v antike – v školách typu akadémie, lýcea a rétorických škôl. Priamymi predchodcami stredovekých univerzít boli potom kláštorné školy a dómové školy vznikajúce od 8. stor.. Začiatky univerzít v pravom slova zmysle siahajú do 12. – 14....

Pohľad na výchovu v období renesancie očami niektorých renesančných autorov - More, Rotterdamsky, Montaigne. V mojej práci sa budeme venovať autorom, ktorí tvorili v období humanizmu a renesancie. Zameriame sa na takých filozofov ako bol Erazmus Rotterdamský, Thomas Morus či Michel de Montaigne. Každý z nich mal iný názor na formovanie človeka, ktoré predložili aj nasledujúcim generáciám v dielach, v ktorých sa danej téme venujú.

O slobode sa dá povedať, že je vlastnosťou človeka a preto sa sám človek stáva podmienkou svojej slobody. Sloboda je relatívna nezávislosť rozhodovania a vždy existuje v určitých hraniciach, ktoré si určujeme. Slobodná výchova alebo výchova ku slobode nie je v dnešnej dobe na Slovensku jednoznačne chápaná a pochopená. Väčšina pedagógov zastáva názor, že „sloboda“ respektíve možnosť slobodnej voľby žiakmi v škole nemá čo hľadať. Tento názor vyplýva z nepochopenia slobody, z priemernej až podpri...

Pri riešení najzákladnejších otázok vo výchove, teda určovaní jej cieľov a zmyslu vychádza pedagogika z filozofie výchovy. Filozofia výchovy hľadá odpoveď na otázky, čo je človek, čo ho robí človekom, čo je zmyslom jeho života. To čo je zmyslom života človeka, to musí byť zmyslom jeho výchovy. Výchova má viesť človeka k prežitiu plnohodnotného života.

1.Filozofia a edukačná výchova – predmet filozofie výchovy, jej dimenzie a obsah Predmet FV – odhaľovanie, vysvetľovanie a zdôvodňovanie zmyslu výchovy, jej podstaty, predpokladov a najhlbších štrukturálnych súvislostí Dimenzie: a)Antropologická (humanizácia) b)Axiologická (ciele výchovy, ideál osobnosti, hodnotenie) c)Etická (morálka a výchova, morálka a etika) d)praxeologická (demokracia a výchova, uniformita a pluralita...) e)Vedecko – teoretická (veda o vede, paradigmy /vzor/, systémo...

Mýtus: človek sa stáva sám sebou vtedy, keď opakuje a napodobňuje gestá a správanie, ktoré sa stalo v prvopočiatku Antická tradícia: antický človek sa stáva sám sebou vtedy, keď vystúpi z izolácie a stane sa účastníkom obce Judaistická tradícia: Izraelita sa stáva sám sebou vo vzťahu k Bohu, ktorý je východiskovým aj završujúcim vzťahom ľudskej existencie Kresťanská tradícia: človek sa stáva sám sebou tým, že nasleduje Krista v jeho etose lásky Novoveká tradícia: človek je sám sebe východisk...

Všetky medziľudské situácie sú otázkou dialógu. Všetko je o schopnostiach jedinca reagovať a čo najlepšie vedieť argumentovať na jednotlivé situácie. Vždy som hovorieval, že dialóg je najúčinnejší spôsob riešenia situácií vo vzťahu. Tým nemám na mysli len vzťah partnerský, ale taktiež vzťah medzi súrodencami, kamarátmi, učiteľom a žiakom, vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Denne sa stretávame s „informačným šumom“. Koľké nespočetné množstvo situácií by sme pohodlnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie v...

Výchova v renesancii a humanizme – 15. až 16. stor. Výchova v období reformácie – koniec 14. stor. až prvá polovica 16. stor. Obdobie protireformácie a jezuitské školstvo - druhá polovica 16. stor. až koniec 17. stor. Individuálna a prirodzená výchova - 17. a 18. stor.

Obraz človeka a výchova v grécko-antickej tradícii (Sokratovská paideia, Platónska paideia, Aristotelov prístup, výchova v starovekom Ríme)

Kresťanstvo sa začalo historickou osobou Ježiša Krista a historickým založením cirkvi

Mýtus a výchova – antropologický a výchovný rozmer mýtu