1. Ľudská osoba Človek ako osoba - dôstojnosť človeka Človek ako osoba má svoju nedotknuteľnú dôstojnosť, ktorú treba rešpektovať, chrániť a zveľaďovať. Už v encyklike Jána XXIII. stojí, že človek je nositeľom tvorcom a cieľom všetkých sociálnych snáh (Mater et magistra, č. 219). Aj predchodca Pius XII. sa vyjadril v podobnom zmysle. V rozhlasovom posolstve r. 1944 povedal, že človek bol dlho v sociálnom živote pasívnou zložkou, musí sa však stať v spoločnosti subjektom, základom a cieľom....

Po všetkom čo sme povedali, vidieť, aké ťažké je nájsť spôsob umožňujúci objasnenie duchovného nevedomia. Nesmieme však zabúdať, že existuje cesta, ktorá sa ponúka nášmu skúmaniu nevedomia, vrátane duchovného nevedomia. Máme na mysli sny. Odkedy existuje klasická interpretácia snov, založená na metóde voľných asociácií, ktorú zaviedol do vedy Freud, sme schopní využívať tieto možnosti.

Ak sa začneme zaujímať a hľadať, odkiaľ Cirkev čerpá poznatky pre svoje učenie o manželstve a rodine, nesmieme pritom vynechať knihu kníh Bibliu. Ak ju otvoríme, hneď na začiatku v knihe Genezis sa píše: „Nie je dobre byť človeku samotnému. Nuž učiním mu pomocnicu, ktorá mu bude podobná“ (Gn 2,18).(1) Týmito slovami je vyjadrený úmysel Boží - človek je vyššie od každého zvieraťa (Gn 2, 19n). A preto túto pomocnicu môže nájsť iba v tej, ktorá je „mäsom z jeho mäsa a kosťou z jeho kostí“ (Porov. G...

Víra víra je tak široký pojem, že se do něj vejde téměř cokoliv... (Aleš Opatrný) VÍRA OBECNĚ Víra jako lidský čin znamená spolehnutí se, důvěrné přiblížení. Je to vztah, který je navzájem otevřený, ve kterém je minimum obranných postojů a minimum nedůvěry. Víra úzce souvisí s láskou - snadno věřím tomu, kdo miluje mne a koho miluji já. Víra je rozhodnutí zařídit svůj život podle (výše zmíněných) zjištěných skutečností. Jak se ale tato obecně lidská schopnost chápe v křesťan...

Historicita = dôkaz existencie človeka v dejinách (napr. rodný list, sobášny list, úmrtný list ap.).Poznáme dva typy prameňov hovoriacich o existencii Ježiša Krista, a to: biblické – Novozákonné evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján) a mimobiblické – Židovské starožitnosti napísane Jozefom Fláviom z Alexandrie. V nich venoval Ježišovi iba dva riadky, viac ho zaujímala problematika Bar Chaba (syn hviezdy).