N E O R E A L I Z M U S Paradox - II. svetová vojna bola pre film v mnohých krajinách obdobím rozmachu Paradox - Nemci „oslobodili“ európske národné kinematografie spod nadvlády Hollywoodu Povojnové obnovenie Hollywoodskej nadvlády nad európskym trhom znamenal aj návrat k šablónam „fabriky na sny“ Taliansko Prvé desaťročie po nástupe fašizmu (1922) - živorenie na provinčnej úrovni. Obecenstvo bolo unavené kultom dív a konvenčným bombastickým historickým filmom a varianty starých ...

1937 - založili obrovské štúdio Cinecitta - riadil ho Mussoliniho syn Vittorio Škola - Centro Sperimentale di Cinematografia - nebol v nej fašistický duch - výroba po týchto opatreniach stúpla na 80 ročne - nezáväzné zábavné filmy - „obdobie bielych telefónov“ - zásahy do importovaných filmov („Nábrežie hmiel“, „Nech žije (moja) sloboda“) - fungovali aj malé a relatívne nezávislé firmy - tematická pestrosť - úniky spod diktátu propagandistických cieľov - invázia spojencov - zastavenie v...

Charakteristika Friedricha Wilhelma Murnaua: „Vedel ako málokto iný vyvolať pocit „sveta“, priestorovej a časovej šírky a obmedzenosti, blízkosti a diaľavy. Zo všetkých režisérov nemého filmu mal najbohatší „slovník“ a kombinoval najrozvinutejšie metódy montáže s rafinovanými pohybmi kamery a s hĺbkou obrazového poľa tak, ako po jeho smrti dlho nik nevedel. Ak použil neskôr Visconti rovnaké prostriedky, tak iba na to, aby svoje objekty obdaril zmyslovou hodnovernosťou, ktorá nepripúšťa pochybno...

Surrealimus, ktorý založil r. 1922 André Breton, búril sa, podobne ako dada-izmus, proti konformizmu a racionálnej logike meštiackeho umenia. Ale predstavtelia surrealizmu dali hravej dadaistickej radosti z ničenia nový smer. Sľubovali si nový druh poznatkov od uvoľnenia iracionálna, od návratu k mágii sna a k podvedomým hnutiam duše; ich hnutie smerovalo dokonca k novej organizácii života. Revolučný zápal surrealistov, ktorý sa často spájal s bojovným ateizmom, mal sice dosť „všeobecný“ charakt...

Renoirove „Pravidlá hry“ - prejavoval sa v nich nový druh realizmu, ktorý nahradzoval montáž rozličných záberov, teda režisérov výber materiálu, komplikovanými pohybmi kamery a systematicky využívanými zmenami hĺbky ostrosti - tento štýl neskôr zdokonalili režiséri ako Wyler, Welles a Antonioni…