Národ je historicky sa vyvíjajúci spoločenský organizmus. Jeho integračnou bázou je etnicko-jazyková identita spoločnosti na rôznych stupňoch sociálno-ekonomického vývoja. O ňu sa opiera vedomie historickej kontinuity, ale aj ideovej diskontinuity v jednotlivých dejinných obdobiach. Aj so zreteľom na tieto determinanty možno akceptovať tézu, že historické vedomie národa je nevyhnutnou základňou jeho moderného spoločenského vedomia.Obzvlášť sa to týka slovenského národa, ktorému v minulosti ideol...

PARTIZÁNSKY ODBOJ V PODJAVORINSKOM KRAJISústreďovanie ľudí v podjavorinskom kraji začalo už na jeseň v roku 1941 a to hlavne vďaka iniciatívnej pomoci od ilegálnej organizácie KSS, ktorá im pomáhala ukrývať sa pred fašistickým prenasledovaním. Ukrývali sa v skupinkách po okolitých lesoch pod Javorinou, kde sa cítili bezpečne a mali väčšiu šancu prežiť.Popri ukrývaní sa zhromažďovali prostriedky na boj a organizovali sa peňažné zbierky. Tie mali pomôcť hlavne utečencom z nemeckých zajateckých a p...

Narodil sa 4. októbra 1760 vo Svätom Kríži (dnes Považany) a zomrel 13. septembra 1831 v Ostrihome Bol slovenský katolícky kňaz, biskup a kardinál.Život Študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave, a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. V januári 1785 nastúpil za kaplána do Častej. Neskôr pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovci...

Ukážka:ÚvodBratislava, hlavné mesto Slovenska má veľmi zaujímavé a pestré dejiny. Od prvého neolitického roľníka až po dnešného moderného budovateľa sa vystriedalo viac ako 150 generácií. Mesto malo výhodnú polohu v rámci strednej Európy, čo sa týkalo spoločenského či kultúrneho prúdenia. Rozvoj mesta podporovala výhodná poloha na Dunaji a prírodné a hospodárske podmienky. Takisto prírodné zdroje - suroviny( drevo, kameň, hlina) a plodiny, takisto sa darilo viniču

Aj napriek niekoľkým, aj významným nálezom na území mesta sa tu dosiaľ neuskutočnil nijaký archeologický výskum. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa v katastri Brezna a iných obciach vykonal archeologický prieskum, ktorý však nepriniesol pozitívne výsledky. Doklady o osídlení Horehronia začínajú až od začiatku mladšej doby bronzovej. Nálezy z predchádzajúcich, starších období sa do dnešných dní nezachovali, alebo nenašli. (Podľa G. Balašu bola Heľpa známa J. Bottovi nálezom kamenných nástrojo...