Despocie a tyranidy ako historické formy totalitárnych režimov
Seminárna práca10 s. / 1. roč. / doc
Ak sa chceme širšie venovať problematike vzniku starovekých štátnych zriadení, ktoré boli historickou formou totalitárnych režimov, musíme sa v dejinách ľudstva vrátiť do obdobia niekoľkých rokov pred narodením Krista. Ba dokonca až tisícročí.
S politickým vládnutím ako takým sa v dejinách stretávame už v najstarších dobách, o čom svedčia mnohé významné písomné pramene. Najstaršie, ktoré potvrdzujú existenciu politického vplyvu na určitom území siahajú približne do 5. tisícročia pred Kristom...
|
|
0,1 |
1x |
|
Aristoteles, Najlepší štát
Seminárna práca12 s. / 2. roč. / doc
Aristoteles, najväčší staroveký filozof, encyklopedický vedec ( polyhistor ) a zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví ( psychológie, zoológie, meteorológie.. ) sa narodil v roku 384 p.n.l. v Stageire, v Gréckej kolónii v Trácii. Bol synom Nikomacha , lekára na Macedónskom kráľovskom dvore. V roku 367 p.n.l. vo svojich sedemnástich rokoch odchádza do Atén a stáva sa Platónovým žiakom. Zostáva v jeho spoločnosti dvadsať rokov. Po jeho boku mal možnosť spoznať a vypočuť si naj...
|
|
0,1 |
16x |
|
Platón - Vládca
Seminárna práca6 s. / 1. roč. / docx
Antika zabezpečila základy západnej kultúry a vzdelanosti. Šieste a siedme storočie pred naším letopočtom vytváralo podmienky pre rozvoj viacerých vied, stále však patriacich pod filozofiu, v neposlednom rade i politické a ekonomické myslenie, ktoré sa stávali základom pre rozkvet gréckych mestských štátov. Cez pralátku a iné prírodovedné otázky sa filozofi dostávali až k spoločenským otázkam, ako prví tak vykonali sofisti. Tí sa venovali už aj zriadeniu štátov, kde ako učitelia múdrosti presadz...
|
|
0,1 |
15x |
|
Utváranie predpokladov v slovenskom politickom myslení v 18. storočí
Vypracované otázky4 s. / 3. roč. / doc
Situácia v Uhorsku po Satmárskom mieri v roku 1711.
Uhorská šľachta uzavretím satmárského mieru kapituolovala pred viedenským dvorom za cenu zachovania svojich majetkov a triednych výsad. Vzdala sa
1. politic.cieľov 2.vzdala sa nároku na slobodnú voľbu kráľa
3. akceptovala dedičný nárok Habsburgovcov na uhorský tron Uhorský tron sa uprazdnil roku 1711 smrťou Jozefa 1. a nastúpil naň jeho brat Karol 3., kt.sa v tom istom r stal ako Karol 6. aj nemeckým cisárom. Chcel získať na svoju stranu ...
|
|
0,1 |
21x |
|
Slovenské politické myslenie obdobia rokov 1848-49
Ťahák2 s. / 3. roč. / doc
Ľ. Štúr- politická orientácia: v Rak- maď. konfrotácii :
Pokúsil sa zjednotiť zástupcov slovanských národov rakúskej monarchie na základe spoločnej politickej koncepcie. Aj vo Viedni presadzoval myšlienku všeslovanskej solidarity a ideu všeslovanského zväzu, ktorá bola v príkrom rozpore s austroslavistickou politikou českej buržoázie, s týmto nástrojom na udržanie českej hegemónie nad rakúskymi Slovanmi.
Štúr sa na zjazde postavil na stanovisko prebudovania Rakúska na spolok rovnoprávnych náro...
|
|
0,1 |
11x |
|
Vízia a cieľ narodného uznania Slovakov
Ťahák2 s. / 3. roč. / doc
Kollárova slovanská vzájomnosť je prvou ucelenou teoretickou koncepciou slovanského spoločenstva a konkrétnym programom rozvíjania duchovnej jednoty slovanských národov. Jej jadrom je jeho poňatie Slovanstva ako jednotného etnicko-kultúrneho celku - slovanského národa, ktorý obýva 15 krajín a počíta vyše 50 miliónov duší (údaj je z r. 1822) a ktorý sa delí na štyri základné kmene s vlastnými jazykmi: ruský, poľský, ilýrsky a česko-slovenský. Pokiaľ ide o historickú tendenciu rozvoja tohto slovan...
|
|
0,1 |
7x |
|
Dejiny politického myslenia
Poznámky6 s. / 1. roč. / doc
Na konci druhého tisícročia pred Kristom boli už veľké impériá Blízkeho Východu na úpadku. Nové civilizačné centrum vytvárali grécke kmene, ktoré prichádzali snáď sponad Dunaja a hôr Balkánu, aby sa usadili na Peloponézskom polostrove, výbežkoch Egejského mora a brehoch Malej Ázie. Početné grécke osady vznikali aj v južnom Taliansku a na Sicílii.Hornatá krajina s málo úrodnou pôdou spôsobila, že vznikajúce osady boli iba oázami v nehostinnom horskom masíve. Ale chudoba neúrodnej gréckej zeme bol...
|
|
0,1 |
7x |
|
Montesquieu - O duchu zákonov
Seminárna práca4 s. / 1. roč. / docx
Dielo O duchu zákonov je považované za jedno z najdôležitejších diel v politickom myslení. Sám autor sa tiež vyjadruje, že práve toto je to najdôležitejšie, čo napísal. Montesquieu píše: „ Pracoval som nepretržite dvadsať rokov na tomto diele a dodnes neviem, či som bol smelý či nerozvážny, či som klesol pod veľkosť svojej témy, alebo som bol podopieraný jeho vznešenosťou. “ Prvý krát dielo publikoval anonymne v roku 1748 a už predtým sa jeho prác zmocnila cenzúra, ale ani jeho anonymnosť neo...
|
|
0,1 |
77x |
|
Hlasizmus (5. otázka)
Vypracované otázky1 s. / 3. roč. / doc
Hlasisti boli príslušníci národne uvedomelej slovenskej inteligencie, zoskupenej okolo časopisu Hlas (vychádzal v rokoch 1898-1904) Hlasisti vyžadovali mravnú obrodu slovenskej spoločnosti, aktivizáciu politického, hospodárskeho a kulturneho života, občianskeho práva a slobody, demokratické reformy správy, súdnictva a verejného života v Uhorsku, česko-slovenskú spoluprácu, vystúpili s kritikou politickej línie a ideológie Slovenskej národnej strany.
|
|
0,1 |
10x |
|
Islam a jeho budúcnosť
Referát1 s. / 1. roč. / doc
Súčasné islamské politické myslenie je zložitý útvar a bolo by nepresné, keby sme ho charakterizovali ako napr. fundamentalizmus, ktorého hlavným cieľom je zničenie západnej demokracie. Existujú myslenia, ktoré majú rôzny postoj ku kresťanstvu a k judaizmu. Sunitský aj Šiítsky fundamentalizmus je náchylný k tradicionalistickým ale aj modernistickým prístupom. V Iráne sa napr začali dodržiavať prísne moslimské pravidlá, že ženy musia nosiť šatky aj keď nie sú moslimky, zrušila sa polygamia a zak...
|
|
0,1 |
2x |
|
Ján Kalvín
Referát3 s. / 1. roč. / doc
Ján Kalvín sa narodil vo Francúzskom Noyone (Pikardia) v roku 1509 a patril k druhej generácii reformátorov. Študoval právo, neskôr teológiu, venoval sa latinčine, gréčtine a hebrejčine, vyhľadával kruhy, kde sa stretali humanisti a práve s nimi debatoval o náboženstve tých čias. Tu sa zoznámil s učením reformácie a stal sa jeho horlivým stúpencom a šíriteľom. Jeho horlivosť dokazuje prejav na začiatku školského roku s prednesom apológie Lutherových téz. Potom bol nútený utiahnuť sa na vidiek. ...
|
|
0,1 |
17x |
|
Eastonov model politického systému
Štátnicové otázky2 s. / 5. roč. / doc
Eastonov model politického systému je v dnešnej dobe považovaný jednak za klasické a taktiež za najobsiahlejšie dielo svojho druhu, v ktorom autor prepojil všeobecnú systémovú teóriu s koncepciou behavioralistov 50. rokov 20. storočia. Celkovo sa jedná o Eastonove tri v tomto smere najpodstatnejšie práce, a to Politický systém, Rámec politickej analýzy a Analýza systémov politického života. V celkovej rovine sa autor zameriava na úvahy o všeobecnej teórii systémov, avšak s dôrazom na špecifikáci...
|
|
0,1 |
4x |
|
Thomas Hoobes
Seminárna práca3 s. / 1. roč. / doc
Bol to anglický politológ a filozof, nachádza sa na rozhraní medzi empirikmi a racionalistami, ale bol materialista (uznáva hmotnú existenciu sveta).
Bol synom jednoduchého dedinského farára, študoval na Oxforde, vďaka práci vychovávateľa v šľachtickej rodine mal možnosť cestovať po Európe čo ho obohatilo ako filozofa, bol účastníkom anglickej občianskej vojny, svedok revolučných premien v Anglicku - plnil diplomatické poslania. Bol nútený žiť jedenásť rokov v emigrácii.
|
|
0,1 |
3x |
|
Thomas Morus - Utópia
Seminárna práca3 s. / 1. roč. / docx
Thomas Morus patrí k najznámejším, ak nie najväčším filozofom humanizmu. Jeho Utópia prišla o niečo skôr ako Machiavelliho Vladár. Kým v Talianovi dozrievalo presvedčenie, že mravy a morálka sú prekážkou pre silného panovníka a treba ich odhodiť, Morus stál na popravisku. Morus , je nielen kniežaťom anglických humanistov, je zakladateľom prúdu, ktorý nazývame utopistický socializmus. Na základe veľkorysých a všeobecných plánov o celkovom usporiadaní v spoločnosti má byť spoločnosť prebudovaná ...
|
|
0,1 |
21x |
|
Samuel Huntington – vlny demokratizácie
Vypracované otázky2 s. / - roč. / doc
Huntington ¬ kniha Tretia vlna (The Third Wave) (democratization on the late twentieth century) – demokratizácia na konci 20. storočia.
Analyzuje prechod od nedemokratických režimov k demokracii v niektorých krajinách, hlavne v Ázii a latinskej Amerike. Analyzované krajiny patria k skupine 35 štátov, ktoré prešli k demokracii v 70. a 80. rokoch. Dôvodom bol rozsiahly medzinárodný tlak na prechod k demokracii počas tretej vlny demokratizácie – podľa Huntingtona.
|
|
0,1 |
16x |
|
