Povery majú takú istú históriu ako ľudstvo samo. Viera v kúzla, v nadprirodzenú moc a nadprirodzené vlastnosti niektorých ľudí bola rozšírená už v prvobytnej spoločnosti i v staroveku. Takíto ľudia boli všeobecne vážení a niekde im prisudzovali božské vlastnosti. Predpovedali budúcnosť, hádali, uzdravovali, asistovali pri božích súdoch, zrejme len preto, že ľud veril v ich nadprirodzené vlastnosti, veril, že sa stýkajú s božstvami. Avšak v krajine, v ktorej národ veril v jediného Boha a kde sa v...

Úvod Prvýkrát bol zločin čarodejníctva uvedený v zákone počas panovania kráľovnej Alžbety Prvej (1558 – 1603). Penalizácia čarodejníctva bola vyjadrením Božieho práva, ako je aj napísané v knihe Exodus 22:18 („Čarodejnicu nenecháš nažive!“ ) alebo Levitikus 20:27 („Ak niektorý muž alebo žena bude mať v sebe schopnosť vyvolávať duchov alebo schopnosť vykladačstva, musia umrieť. Ukameňujú ich a ich krv bude na nich.“ ). Tieto zákony mali za čias Mojžiša zabrániť podvodníkom odvracať ľudí od viery...

KULTÚRA A ĽUDSKÁ SITUÁCIA Odborníci sa rozchádzajú v názore na ľudskú podstatu ale celkovo ju môžeme rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: na tie, ktoré tvrdia, že ľudia sú produkty výchovy, a na tie, ktoré nás považujú za plod neovplyvniteľnej biologickej dedičnosti. Podľa prvého názoru je človek a jeho myslenie plastické, tvarovateľné a temer stopercentne sformované v priebehu života. Ľudia sú teda tabula rasa nepopísané stránky, neskôr nezmazateľne poznamenané otlačkom da...

Druh Homo sapiens má spoločných predkov, základné genetické vybavenie a je nositeľom kultúry a jazyka vo všetkých svojich obmenách, a aj napriekom rozdielom má celé ľudstvo niektoré spoločné rysy. K výhodám vysokej inteligencie patrí bohatstvo, ktoré nám kultúra dáva. Negatívom je naše jasné uvedomovanie si vlastného ja ako nezávislej entity, ktorá je obmedzená telom a oddele ná od ostatných ľudí. Vedomé spredmetnenie ja so sebou prináša rozdelenie sociálneho priestoru na „ja“, „iná/ý“ či „...

Ideové zdroje sociálnej a kultúrnej antropológie môžeme nájsť v prácach vedcov, ktorí sa zaoberali štúdiom sveta ,,tých druhých.“ So snahou zhrnúť sociálny svet v pojmoch ,,my“ a ,,oni“ sa stretávame vo všetkých spoločnostiach. V minulosti cudzie kmene a spoločnosti boli označované ako ,,nepriatelia“, ,,všiváci“ a pod. S analogickým prístupom k diferenciácii sociálneho sveta sa môžeme stretnúť v antickom staroveku, ktorý mal pre cudzincov pomenovanie ,,barbar“.

Slovo mágia pochádza z Perzie,kde mágovia boli pôvodne príslušníkmi kňazskej kasty. Tátokasta vyznávala Zoroastrovo učenie. Uctievali oheň a živly, zaoberali sa liečením, zákonodarstvom a písomníctvom. Slová MÁG, MÁGIA nadobudli neskôr význam čarodejník, čarodejníctvo. Stalo sa to v období Rímskej ríše, keď učenie mágov z Perzie preniklo aj do Európy. James George Frazer, anglický kultúrny antropológ, mágiu ako kultúrny fenomén podrobne analyzoval. Charakterizoval ju ako falošný systém prírodn...

Cirkev a svetské autority úžerníkov vyzývali : „Vyber si: peniaze alebo život.“ Ale úžerník si myslel : chcem „peniaze aj život.“. Úžerníci, ktorí nekonali pokánie a v okamžiku smrti si radšej ponechali úžerou získané peniaze a vysmievali sa sľubovanému peklu, boli určite v menšine. Nastáva tu otázka či si ich vlastne nevymyslela cirkevná propaganda, aby lepšie dosiahli svoje ciele. Úžerníkovi, ktorý sa nekajal skôr chýbala predvídavosť a smrť ho nečakane prekvapila alebo bol naopak optimistom,...

Záhrady a parky sú historicky doložené zo staroveku a stredoveku, no iba niektoré, tie najvýznamnejšie novoveké sa zachovali až podnes. Existencia záhrady závisí od človeka, ktorý ju musí chrániť pred rozpínavosťou vitálnejších domácich druhov, pred nepriazňou miestneho podnebia, pred škodlivými živočíchmi...

K podstatným znakom mesta patrilo v stredoveku mestské opevnenie, ktoré si smeli postaviť len kráľovské mestá. Toto povolenie udeľoval len panovník a to osobám šľachtického pôvodu a svojim mestám, teda mestám na kráľovskej pôde. Mestské opevnenie bolo popri svojej úžitkovej funkcii, výrazom mestských slobôd podobne ako radnica.

Aký dom stál ďalej k východu, v Malohonte a v Gemeri, dnes už dobre nevieme; plynulá súvislosť hlineného domu, ktorú tu sledujeme až zo strednej Moravy, sa náhle prerušuje. Spôsobila to osvietenská horlivosť gemerských intelektuálov v jozefínskom období.

Heraldický prejav miest, ako sa vykryštalizoval v 15. storočí pretrváva až do 18. Storočia. Obdobie medzi týmito storočiami je síce obdobím kvantitatívneho narastania heraldických prejavov miest.

Všetky naše stredoveké mestá majú spoločné znaky v základnej štruktúre zástavby, ale navzájom sa odlišujú usporiadaním jednotlivých zložiek pôdorysu, tvarom námestí a ulíc, usporiadaním uličnej siete, polohou verejných budov a formou základných typov architektúr. Možno medzi nimi rozlišovať 2 základné typy

Sociálna štruktúra našich miest sa nezmenila ani v neskorom feudalizme. Základnými zložkami mestského obyvateľstva naďalej ostali remeselníci a kupci,profesie,ktoré vytvárali mestskú ekonomiku,ale aj vrstvy s rôznymi pomocnými prácami. Dôležitú funkciu malo poľnohospodárstvo.

Kapitoly určené nevedomému ľudu sú formulované jednoducho a nevyhýbajú sa ani drsnostiam. Takéto ja napríklad rozprávanie o vyhnaní zlého ducha z posadnutej ženy zvracaním, ktoré spôsobilo zásah svätého liečiteľa.

Rytierstvo dnes chápeme len ako veľmi zvláštny výhonok civilizácie, ktorý ani zďaleka neusmerňoval priebeh stredovekých dejín, ale bol naopak dosť druhoradým činiteľom v politickom a spoločenskom vývine vtedajších čias.

V Stredoveku mali ulice miest najmä komunikačnú funkciu, ale zároveň členili zástavbu na menšie jednotky, domové bloky. Najväčší komunikačný význam mali ulice, ktorým prechádzali diaľkové komunikácie alebo ulice spájajúce námestie s diaľkovou cestou prebiehajúcou vedľa mesta.