Pri budovaní vysoko humánnej spoločnosti je dnes už neodmysliteľné zanedbať jej tvorcu – ČLOVEKA. Človek okrem toho, že je tvorcom a nositeľom vedecko – technického pokroku, v mnohých prípadoch, hlavne z ekonomických a technických dôvodov, sa stáva aj jeho otrokom. Predísť tomuto javu znamená nielen hlbšie poznanie človeka, jeho schopností, možností, ako aj jeho vzťahov s okolitým prostredím, ale aj poznanie toho čo vyrába, pre koho to vyrába a aké sú dôsledky toho čo robí a čo vyrobil.