ESTETICKÁ FUNKCIA (est. fcia)→ nositeľom est. fcie sa môže stať akékoľvek dianie a akýkoľvek predmet→ est. fcia nie je vlastnosťou predmetu, prejavuje sa len za istých okolností a v istom spoločenskom kontexte, napríklad est. jav, ktorý bol nositeľom est. fcie v istej dobe, krajine a pod., v dnešnej dobe túto fciu nemusí mať vôbec→ hranice medzi estetickou a mimoestetickou oblasťou závisia od miery estetickej vnímavosti→ rozdiel medzi umením a estetickými javmi spočíva v tom, že v umení je estet...

TEÓRIA UMENIA- umenie je odvetvím ľudskej tvorby vyznačujúce sa prevahou estetickej funkcie (est. fcie)- um. výkon má dve zložky a to činnosť a výtvor- činnosť sa javí umeniu z pôvodcovho stanoviska, ale aj zo stanoviska vnímateľa, hlavne pri aktívnom vnímaní- akt vnímania um. diela nie je nikdy okamžitý, prebieha v čase a vo fázach- činnosť a výtvor sú v umení vždy prítomné zároveň, no ich pomer je rôzny- prevaha est. fcie robí z veci al. aktu autonómny znak, vyvádzaný z jednoznačnej súvislosti...

Aristotelovo chápanie duše, jej zložky a porovnanie Aristotelovho chápania s Platónovým chápaním..„Aristoteles zaujíma v antickej filozofii výnimočné postavenie zavŕšiteľa.“ Narodil sa v roku 384 p.n.l. V roku 367 odchádza do Atén, kde sa stáva Platónovým žiakom. Neskôr sa tu na gymnáziu venoval vede. Zomiera v Chalkide. Je považovaný za zakladateľa logiky a rady vedeckých disciplín. Filozofiu delil na teoretickú, praktickú a poetickú kategóriu. Podľa neho pri vzniku vecí pôsobia štyri príčiny: ...

 text sa zaoberá životnými príbehmi ľudí, ktoré očarili Foucalta k napísaniu týchto „noviel“, pretože práve tieto príbehy naňho zapôsobili oveľa väčším citovým dojmom, než hocijaká iná literatúra  práve kvôli tejto intenzite sa rozhodol pozbierať niekoľko podobných textov, zrodila sa u ňho myšlienka antológie, ktorá nemala jasne vymedzene ciele  ide o príbehy z rokov 1660 – 1760, príbehy z archívov uväznených, policajných archívov, kráľovské zatykače  sformuloval si nejaké pravidlá: a.) ...

VOLUNTARISTICKY ANTROPOLOGIZMUS: SCHELLING:  antr. otázky rieši na irac. základe  človek je jedinečná a neopakovateľná bytosť, kt. sa predstavuje na zákl. svojej irac. vôle  irac. vôľa je fundament, kt. nie je postihnuteľný rozumom, a tak sa k nej môžeme dostať len intuíciou  vôľový základ je mimo logického dôvodu  prvotný základ má človek v iracionálnej vôli – nevedomá, temná, slepá sila  dospieva k presvedčeniu, že v poslednej a najvyššej inštancii nie je žiadne iné bytie než vô...

APLIKOVANA ETIKA’ život sám je spätý s morálnou či mravnou situáciou každého človeka’ nad každým aktom človeka sa skrýva morálne pozadie, ktoré vidíme akoby mimo nás.’ sme tými, ktorí neustále morálne súdime, vynášame morálne požiadavky či morálne zdôvodňujeme významy rôznych situácii, konaní, dokážeme racionálne argumentovať, odôvodňovať naše stanoviská, predstavy, prijímať a formulovať morálne normy’ každá teoretická reflexia morálky vzniká a formuje sa na pozadí problémov, na pozadí konfliktn...

velmi dobry tahacik, ktory je obojstranny.. staci si ho uz iba zostrihat a zlepit.. strany su ocislovane, takze inteligentni ludia pochopia ako na to.. :) vela stastia na skuske.. 1 - FA je pokladaná za súčasť systému ffie, pričom dôraz kladie na rôzne aspekty človeka - zakladateľom bol Max Scheller - človek situuje vo svete a interpretuje svoju pozíciu, keď sa pýta kto sme, kladie si A otazku - otázky, kt. sa týkajú človeka sú často polemické a majú emocionálny náboj - FFIA 20. ST - v...