Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 033   projektov
0 nových

Molekulová biológia - Vysokoškolské učebné texty - Eva Mišúrová a Peter Solár

«»
Prípona
.doc
Typ
skriptá
Stiahnuté
35 x
Veľkosť
21,2 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
13432
Posledná úprava
09.12.2020
Zobrazené
6 343 x
Autor:
-
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
Molekulová biológia je najmladšou biologickou vedou. Podmienky potrebné pre jej uznanie za vedný odbor boli splnené už dávnejšie (bola vypracovaná koncepcia a teória odboru, boli publikované monografie a začal sa vydávať vlastný medzinárodný časopis), ale za samostatnú vednú disciplínu sa začala pokladať od roku 1953. V apríli roku 1953 J. D. Watson a F. H. Crick prekvapili vedecký svet publikovaním dvojstranového článku v časopise Nature, v ktorom bol zverejnený nový model molekuly DNA. Odvtedy sa dvojitá špirála DNA stala symbolom molekulovej biológie. V druhom článku tí istí autori uviedli, že počas replikácie sa dva reťazce DNA separujú a každý z nich slúži ako matrica na tvorbu druhého reťazca. Tým bol súčasne daný základ molekulovej genetiky. Pri skúmaní štruktúry a replikácie DNA Watson a Crick vychádzali z poznatkov získaných inými vedcami, najmä Franklinovej, Chargaffa, Paulinga a Wilkinsa, ktorých prácu svetová odborná verejnosť nikdy nedocenila.

V roku 1958 F. H. Crick publikoval ucelenú koncepciu uchovávania, prenosu a realizácie genetickej informácie, tzv. centrálnu dogmu molekulovej biológie. Na začiatku 60-tych rokov 20. storočia boli experimentálne potvrdené základné princípy translácie a dokončilo sa rozšifrovanie genetického kódu. Objav reverznej transkripcie a reštrikčných endonukleáz umožňujúcich cielené štiepenie molekuly DNA umožnili po roku 1973 rýchly rozvoj génového inžinierstva.

Poznatky o stavbe, vlastnostiach a funkciách biologicky dôležitých molekúl a nadmolekulových komplexov sa do r. 1953 získavali v rámci iných vedných odborov, hlavne biochémie, genetiky a cytológie. V súčasnosti molekulová biológia okrem uvedených oblastí zasahuje do cytológie, vývinovej biológie, imunológie, fyziológie, ale aj medicíny a iných oblastí, preto jej náplň nemožno presne ohraničiť. Molekulová biológia má aj určitú zjednocujúcu úlohu, pretože na molekulovej úrovni výskumu sa stretávajú a prelínajú rôzne biologické odbory.
...

Kľúčové slová:

DNA

RNA

transkipcia

translácia

molekula

makromolekuly

chromozóm

genetický kód

genóm

transkripcia

prokaryotický

prokaryotický gén

prokaryotická bunka

eukaryotická bunka

eukaryotický gén



Obsah:
  • 1 Úvod 7
    2 Informačné makromolekuly 10
    2.1 Bielkoviny 11
    2.1.1 Štruktúra bielkovín 12
    2.1.2 Zostavovanie nadmolekulových komplexov 24
    2.1.3 Denaturácia bielkovín 26
    2.1.4 Vlastnosti bielkovín 28
    2.1.5 Syntetické polypeptidy 30
    2.2 Nukleové kyseliny 31
    2.2.1 DNA 34
    2.2.1.1 Štruktúra DNA 34
    2.2.1.2 Jadrová DNA 39
    2.2.1.3 Mitochondriová DNA 41
    2.2.1.4 Chloroplastová DNA 42
    2.2.1.5 Ostatné druhy DNA 43
    2.2.2 RNA 43
    2.2.2.1 Ribozómová RNA 45
    2.2.2.2 Transferová RNA 48
    2.2.2.3 Mediátorová RNA 50
    2.2.2.4 Iné druhy RNA 51
    2.2.3 Enzýmy štiepiace nukleové kyseliny 51
    2.2.3.1 Nukleázy 51
    2.2.3.2 Ribozýmy 53
    3 Stavba a dynamika chromozómov 57
    3.1 Baktériový chromozóm 57
    3.1.1 Stavba chromozómu 57
    3.1.2 Segregácia chromozómov 59
    3.1.3 Plazmidy 61
    3.2 Eukaryotické chromozómy 61
    3.2.1 Bielkoviny chromatínu 62
    3.2.1.1 Históny 62
    3.2.1.2 Nehistónové proteíny 65
    3.2.2 Štruktúra chromatínu 66
    3.2.3 Mitotický chromozóm 71
    3.2.4 Meiotický chromozóm 75
    3.2.5 Dynamika chromozómov 77
    ...
    8.2 Regulácia expresie prokaryotických génov 186
    8.2.1 Regulácia na úrovni transkripcie 186
    8.2.1.1 Enzýmová indukcia 186
    8.2.1.2 Katabolická represia 189
    8.2.1.3 Enzýmová represia 190
    8.2.1.4 Atenuácia 192
    8.2.1.5 Dvojzložkové regulačné systémy 194
    8.2.1.6 Indukcia transkripcie teplom 195
    8.2.2 Regulácia na translačno-transkripčnej úrovni 195
    8.2.3 Regulácia na úrovni translácie 195
    8.3 Regulácia expresie eukaryotických génov 196
    8.3.1 Úrovne regulácie génovej expresie 198
    8.3.1.1 Aktivácia génovej štruktúry 199
    8.3.1.2 Kontrola transkripcie 199
    8.3.1.3 Posttranskripčná kontrola 203
    8.3.1.4 Kontrola translácie 205
    8.3.1.5 Posttranslačná kontrola 207
    8.3.2 Koordinácia expresie génov 207
    8.3.3 Vplyv mimobunkových signálov na génovú expresiu 207
    8.3.3.1 Regulácia expresie sprostredkovaná intracelulárnymi receptormi 207
    8.3.3.2 Regulácia expresie sprostredkovaná receptormi plazmalémy 209
    8.3.4 Cyklická expresia génov 210
    9 Kontrola bunkového cyklu 212
    9.1 Molekulovo-biologické mechanizmy kontroly 213
    9.1.1 Kontrolné body 213
    9.1.2 Zložky kontrolného systému 214
    9.2 Kontrola bunkového cyklu cicavcov 215
    9.2.1 Regulácia prechodu z G1 do S fázy 217
    9.2.2 Regulácia prechodu S fázou 218
    9.2.3 Regulácia prechodu z G2 do mitózy 219
    9.2.4 Regulácia prechodu mitózou 220
    10 Programovaná smrť buniek 221
    11 Neoplastická transformácia buniek 223
    12 Génové manipulácie 225

Zdroje:
  • Alberts B., Bray D., Lewis J., Raff M., Roberts K., Watson J. D.: Molecular Biology of the Cell. Garland Publishing Inc., New York, London 1994, 1193 strán
  • Azubel M., Wolf S. G., Sperling J., Sperling R.: Three-dimensional structure of the native spliceosome by cryo-electron microscopy. Molecular Cell 15: 833-839, 2004
  • Beato M., Eisfeld K.: Transcription factor access to chromatin. Nucleic Acids Research 25: 3559-3563, 1997
  • Bryan T. M., Cech T. R.: Telomerase and the maintenance of chromosome ends. Curr. Opinion in Cell Biology 11: 318-324, 1999
  • Deininger P. L., Moran J. V., Batzer M. A., Kazazian H. H.: Mobile elements and mammalian genome evolution. Curr. Opinion in Genetics and Development 13: 651-658, 2003
  • Ellegren H.: The avian genome uncovered. Trends in Ecology and Evolution 20: 180-186, 2005
  • Etchegaray J. P., Lee C., Wade P.A., Reppert S.M.: Rhythmic histone acetylation undelies transcription in the mammalian circadian clock. Nature 421: 177-182, 2003
  • Fedoročko P.: Cytopatológia nádorovej bunky (v elektronickej forme) 2006
  • Fuchs O.: Proteazomy. Biologické listy 61: 13-27, 1996
  • Gery S., Komatsu N., Baldjyan L., Yu A., Koo D., Koeffler H. P.: The circadian gene per1 plays an important role in cell growth and DNA damage control in human cancer cells. Molecular Cell, 22: 375-382, 2006
  • Goodman M. F.: Error-prone repair DNA polymerases in prokaryotes and eukaryotes. Annu. Rev. Biochem. 71: 17-50, 2002
  • Hendry J. H., West C. M. L.: Apoptosis and mitotic cell death: their relative contributions to normal-tissue and tumour radiation response. Int. J. Radiat. Biology 71: 709-719, 1997
  • Herbig U., Jobling W. A., Chen B. P. C., Chen D. J., John M. Sedivy J. M.: Telomere shortening triggers senescence of human cells through a pathway involving ATM, p53, and p21CIP1, but not p16INK4a. Molecular Cell 14: 501-513, 2004
  • Lareau L. F., Green R. E., Bhatnagar R. S., Brenner S. E.: The evolving roles of alternative splicing. Curr. Opinion in Structural Biology 14: 273-282, 2004
  • Lodish H., Berk A., Matsudaira P., Kaiser C. A., Krieger M., Scott M. P., Zipursky S. L., Darnell J.: Molecular Cell Biology. W. H. Freeman and Comp., New York 2004, 973 strán
  • Mišúrová E., Daxnerová Z.: Molekulovo-biologické základy ontogenetického vývinu. Vysokoškolské učebné texty, Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Košice 2004, 98 strán
  • Moller-Jensen J., Borch J., Dam M., Jensen R. B., Roepstorff P., Gerdes K.: Bacterial mitosis: ParM of plasmid R1 moves plasmid DNA by an actin-like insertional polymerization mechanism. Molecular Cell 12: 1477-1487, 2003
  • Reis T., Edgar B. A.: Negative regulation of dE2F1 by cyclin-dependent kinases controls cell cycle timing. Cell 117: 253-264, 2004
  • Rubin H.: Cell aging in vivo and in vitro. Mech. Ageing and Development 98: 1-35, 1997
  • Spies M., Bianco P. R., Dillingham M. S., Handa N., Baskin R. J., Kowalczykowski S. C.: A molecular throttle: The recombination hotspot χ controls DNA translocation by the RecBCD helicase. Cell 114: 647-654, 2003
  • Ström L., Lindroos H. B., Shirahige K., Sjögren C.: Postreplicative recruitment of cohesin to double-strand breaks is required for DNA repair. Molecular Cell 16: 1003-1015, 2004
  • Timmins J., McSweeney S.: XPB: An essential helicase involved in both transcription and repair of DNA. Molecular Cell 22: 149-150, 2006
  • Trigueros S., Salceda J., Bermúdez I., Fernández X., Roca J.: Asymmetric removal of supercoils suggests how topoisomerase II simplifies DNA topology. Journal of Molecular Biology 335: 723-731, 2004
  • Ünal E., Eden A. A., Sattler U., Shroff R., Lichten M., Haber J. E., Koshland D.: DNA damage response pathway uses histone modification to assemble a double-strand break-specific cohesin domain. Molecular Cell, Vol 16, 991-1002, 2004
  • Vanik D. L., Surewicz K. A., Surewicz W. K.: Molecular basis of barriers for interspecies transmissibility of mammalian prions. Molecular Cell 14: 139-145, 2004
  • Vitreschak A. G., Rodionov D. A., Mironov A. A., Gelfand M. S.: Riboswitches: the oldest mechanism for regulation of gene epression? Trends in Genetics 20: 44-50, 2004