Huby (Mycota, Mycetes, Fungi)

Huby tvoria samostatnú ríšu paralelnú s rastlinnou a živočíšnou. Znaky, ktorými sa odlišujú od rastlín, sú tak významné, že radenie do samostatnej ríše má svoje opodstatnenie, i keď sa názory na začlenenie húb medzi ostatné živé organizmy neustále menia. Z toho vyplýva aj neustálené sa meniace systematické členenie a radenie húb.
V prírode sa zastúpené v bohatom množstve druhov. Väčšinou sú mikroskopické, preto sa im niekedy hovorí aj mikromycéty. Na druhej strane, tie ktoré tvoria plodnice voľným okom viditeľné, sú makromycéty. Počet druhov sa dnes odhaduje na 250-300 tisíc. Výskum mykoflóry stále prebieha a nie je ukončený, najmä v subtrópoch a trópoch.
Huby sa vyskytujú temer všade. Ich význam je mimoriadne veľký. Saprofytické druhy svojou rozkladnou činnosťou mŕtvych organických zvyškov spolu s baktériami umožňujú obeh látok v prírode. Parazitické druhy znehodnocujú potraviny, drevo a iné materiály. Niektoré sú základom kvasného priemyslu, ako napríklad pivovarníctvo, liehovarníctvo, vinárstvo, výroba syrov a podobne. Pôvodcom všetkých kvasných procesov je kvasinka pivná (Saccharomyces cerevisiae MEYEN). Vedecké základy kvasenia podal Luis Pasteur v rokoch 1852-58. Chemická podstata alkoholového kvasenia je v premene jednoduchých cukrov na alkohol a CO2 enzýmami kvasiniek.