Vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV)

Pojem vírusy pochádza z latinčiny. Ako najmenšie známe infekčné častice ich obajvil ruský fytopatológ Dimitrij Ivanovič Ivanovskij v roku 1892, keď zistil, že extrakt z chorých tabakových listov si ponecháva svoju infekčnosť aj po prechode cez najmenšie bakteriologické filtre.

Vírusy sú nebunkové organizmy, ide o nukleoproteínové častice. Nemajú vlastný metabolizmus, preto nie sú schopné sami si zabezpečiť základné životné funkcie. Ich život je vždy spojený s hostiteľom, do ktorého vnášajú svoju nukleovú kyselinu a využívajú ho pre svoju reprodukciu. Sú to teda vnútrobunkové parazity. Vírusy môžu obsahovať iba jednu z nukleových kyselín. Na základe toho, rozlišujeme DNA-vírusy alebo RNA-vírusy.

HIV vírus patrí medzi RNA-vírusy, čeľaď retrovírusy, rod lentivírusy. Retrovírusy obsahujú dedičnú informáciu vo forme RNA, ktorú sú schopní svojim enzýmom – reverznou transkriptázou premeniť na DNA. Tá sa môže zapojiť do bunkového jadra napadnutej bunky medzi jej vlastnú dedičnú informáciu. Takto môže vírus v bunke prežívať dlhé roky. Môže však aj silno ovplyvňovať životné pochody bunky, dokonca ju aj zničiť...