Popis:
Morus alba L.
S
trom do 20m vysoký, s výrazným, neraz až vysokým a priebežným kmeňom, nesúcim bohato rozkonárenú a olistenú korunu. Konáriky tenké, hladké, listy tenké, vajcovité, 60 - 180 mm dlhé, na báze zaokrúhlené, alebo šikmo srdcovité, pílkovité, alebo peristo delené, na líci hladké, na rube len na žilnatine páperovité. Súplodie 10 - 25 mm dlhé na stopke dlhej do 20 mm, zelené, červenkasté až purpurovo čierne, sladké, kvitne v máji.
Jej prirodzený areál sa rozprestiera v oblasti strednej Číny, ale veľmi často je pestovaná v Prednej, strednej a južnej Ázii. Do Európy sa dostala už v 7. alebo až v 12. storočí. Na Slovensku sa dostáva do kultúry až v 18. storočí a jej výsadby kulminujú v 19. storočí. Napriek tomu, že jej pestovanie sa v 20. storočí dostáva do útlmu, jednako len patrí k našim najrozšírenejším cudzokrajným, listnatým drevinám.
Na Slovensku sa vyskytuje v 1530 lokalitách, kde je ešte vždy neodmysliteľnou drevinou nejedného krajinného celku južného Slovenska a to hlavne v sídlach vidieckeho typu a v ich priľahlej poľnohospodárskej krajine. Pestuje sa solitérne, v skupinách a neraz v alejach popri cestách.
Kľúčové slová:
moruša
vlastnosti
priadka moršova
Obsah:
- Charakteristika moruše
Strom do 20m vysoký, s výrazným, neraz až vysokým a priebežným kmeňom, nesúcim bohato rozkonárenú a olistenú korunu. Konáriky tenké, hladké, listy tenké, vajcovité, 60 - 180 mm dlhé, na báze zaokrúhlené, alebo šikmo srdcovité, pílkovité, alebo peristo delené, na líci hlad-ké, na rube len na žilnatine páperovité. Súplodie 10 - 25 mm dlhé na stopke dlhej do 20 mm, zelené, červenkasté až purpurovo čierne, sladké, kvitne v máji.
Jej prirodzený areál sa rozprestiera v oblasti strednej Číny, ale veľmi často je pestovaná v Prednej, strednej a južnej Ázii. Do Európy sa dostala už v 7. alebo až v 12. storočí. Na Slo-vensku sa dostáva do kultúry až v 18. storočí a jej výsadby kulminujú v 19. storočí. Napriek tomu, že jej pestovanie sa v 20. storočí dostáva do útlmu, jednako len patrí k našim najrozší-renejším cudzokrajným, listnatým drevinám. Na Slovensku sa vyskytuje v 1530 lokalitách, kde je ešte vždy neodmysliteľnou drevinou nejedného krajinného celku južného Slovenska a to hlavne v sídlach vidieckeho typu a v ich priľahlej poľnohospodárskej krajine. Pestuje sa solitérne, v skupinách a neraz v alejach popri cestách.
Ekologicky je to svetlomilný a teplomilný druh rastúci na rozličných pôdach, vrátane pieskov, na ktorých sa používa dokonca ako protierózna drevina (napr. vo vetrolamoch), keďže dobre znáša aj letné suchá v oblastiach pod 400 - 500 mm ročných zrážok. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, hlinitých, hlinito-piesočnatých, dobre prevzdušnených a hlavne na vápno dosť bo-hatých pôdach. Neznáša zamokrené a podmáčané pôdy. Je dostatočne mrazuvzdorná, aj keď jej niektoré kultivary, namŕzajú v niektorých silných zimách (pod -20°C), hlavne ich jedno-ročné výhonky, avšak už v nasledujúcej jari rýchlo regenerujú.
Využitie:
Pôvodne sa najviac využívala a dodnes v Ázii ešte využívajú jej listy pre chov priadky moru-šovej, kvôli čomu bola pôvodne moruša biela introdukovaná aj do Európy, kde nadšenie pre chov hodvábnika postupne upadalo až zaniklo. Drevo má veľmi dobré fyzikálno-mechanické vlastnosti, je dostatočne tvrdé a ohybné, preto je využívané v debnárstve (napr. na výrobu sudov), ale aj v nábytkárstve pre jeho veľmi pekné červeno-hnedé jadro.
Fyzikálne a mechanické vlastnosti
Zdroje
Zdroje: