Hana Ponická

Po druhej svetovej vojne v našej krajine prevláda chudoba. Ľudia stratili nadej na možnosť o nový život. Nástupom novej vlády sa nič nezmenilo. Najhlbšiu stopu však táto nerozhodnosť zanechala v duši detí. Literatúra prevzala úlohu vrátiť stratenú vieru a posilniť puto rodinných vzťahov. Táto snaha motivovala aj tvorbu Hany Ponickej. Jej tretia kniha Halúzky je zbierka spomienkových poviedok, ktoré nie sú určené iba pre deti, ale aj pre dospelých. Kniha vyniká so svojimi špeciálnymi špecifickými črtami od jej ostatných diel a od diel dobových autorov. Hlavná sprievodná myšlienka zamerania mojej práce je charakterizovať vzťahy medzi rodičmi( hlavne rodiča a dieťaťa), ktorý tvorí konštrukčný pilier knihy. V prvej časti sa venujem oblasti, alebo prostrediu v ktorom vyrastala autorka, ale aj jej ratolesti. A potom citujem autorkine vyznanie o jej vzťahu, preto vychádzam najprv z celku (vo vzťahu obrazu a textu) a nakoniec prechádzam na detail(k samotnej interpretácií).